Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Žaneta Sirková
18.08.2020 11:00

Menej úspešní žiaci vo vzdelávaní

Súčasťou pedagogického riadenia školy je dôsledné vypracovanie vnútorného systému kontroly a hodnotenia žiakov a učiteľov, ktorého súčasťou by mal byť vnútorný plán na podporu menej úspešných žiakov vo vzdelávaní. Aj keď školy formálne dokumentom disponujú, často jeho obsah nie je využitý v reálnych situáciách pri riešení problémov v školskom prostredí alebo chýba prepracovaný systém hodnotenia žiakov, povinnosti školy v prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu a správania žiaka, spolupráca so zákonnými zástupcami žiakov, postup riešenia, analýza výchovno-vzdelávacích výsledkov menej úspešných žiakov a hlavne analýza príčin neúspechov žiakov.

V každej škole sú okrem bežnej populácie žiakov i takí, ktorí majú problém pri výchove a vzdelávaní. Nie vždy však má škola nastavený systém, ktorý by ich nielen identifikoval, ale by im aj poskytol pomoc. To sa dá dosiahnuť aj prostredníctvom pedagogického riadenia, ktoré by bolo potrebné v škole nasmerovať tak, aby zo strany vedúcich pedagogických zamestnancov boli presne stanovené postupy a hlavne kritériá hodnotenia žiakov a pedagogických zamestnancov. Tie treba postaviť na konkrétne potreby školy. Pri ich vypracovaní je potrebné myslieť aj na postupy v prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu a správania žiaka. Ak žiak nezvláda obsah vzdelávania úspešne, nedosahuje výchovno-vzdelávacie výsledky primerané svojím osobnostným predpokladom a schopnostiam, je nevyhnutné čo najskôr analyzovať daný stav a hľadať príčiny jeho neúspechu. Nestačí žiaka ohodnotiť nedostatočnou. Často príčinou neúspechu žiaka je práve učiteľ, ktorý nedokáže vo svojej pedagogickej činnosti zvoliť také formy a metódy vyučovania, aby eliminoval u žiaka jeho možný neúspech vo výchovno-vzdelávacom procese. Príčiny neúspechu žiaka sú individuálne, preto je dôležité včas diagnostikovať, prečo žiak dosahuje slabé výsledky aj s ohľadom na podmienky, ktoré mu škola ponúka. Nie vždy je príčinou neúspechu samotný žiak. Analýza vyučovacieho procesu zo strany učiteľa a identifikácia príčin neúspechu žiaka sú základom eliminovania zistených nedostatkov vo výchovno-vzdelávacom procese. Opatrenia prijaté školou vychádzajú aj zo samotnej činnosť výchovného poradcu a triedneho učiteľa, ktorí sa podieľajú na hodnotení žiaka. Ich spolupráca s vedením školy v oblasti kontroly a hodnotenia je často len na formálnej úrovni a nereflektuje reálny stav úrovne výchovy a vzdelávania.

Proces kontroly a hodnotenia by mal byť úzko prepojený s činnosťou metodických orgánov, ktorých úlohou je priebežne analyzovať výsledky žiakov. Zároveň by mali prijať efektívne opatrenia na odstránenie nedostatkov a príčin slabého prospechu menej úspešných žiakov. Úlohou metodických orgánov nie je len vyhodnocovanie výchovno-vzdelávacieho procesu, ako to často vyplýva z ich dokumentácie. Dôležité je včas podchytiť príčiny neúspechu žiakov vo vyučovaní, monitorovať výchovno-vzdelávací proces tak, aby každá príčina neúspechu žiaka bola eliminovaná v počiatočnom štádiu a tým bolo umožnené žiakovi využiť jeho potenciál v osobnostnom a sociálnom rozvoji. Vedomostná úroveň žiakov je rôzna. Každý žiak nie je schopný dosiahnuť maximum, ktoré si učiteľ stanoví v rámci svojich výstupov. Očakávania učiteľa sú často oveľa vyššie, ako očakávania žiakov. Každý žiak je schopný na základe svojich osobnostných predpokladov vykonávať činnosti, pri ktorých rozvíja svoj intelekt a vedomostnú úroveň. Treba však nájsť cestu, ako každého žiaka v triede vychovávať a vzdelávať v súlade s jeho individuálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami so zameraním na rozvíjanie komunikačných, poznávacích, občianskych, sociálnych kompetencií a kompetencií k celoživotnému učeniu sa.

Podpore menej úspešných žiakov sa nie vždy venuje v školách dostatočná pozornosť. Učitelia často nevedia, ako pracovať s menej úspešnými žiakmi. Pritom stačí nastaviť ciele a úlohy výchovno-vzdelávacieho procesu tak, aby sa počas vyučovania mali možnosť rozvíjať všetci žiaci, napr. prostredníctvom diferencovaných úloh a zadaní, v situačnom vyučovaní aj s modelovými úlohami. Menej úspešný žiak nemôže pracovať len individuálne. Potrebné je skupinové vyučovanie s aktivizujúcimi a motivačnými prvkami v heterogénnych skupinách s rôznou vedomostnou úrovňou žiakov, aby mali všetci žiaci možnosť sa dopĺňať pri riešení úloh, učiť sa na chybách, vedieť analyzovať a aplikovať informácie, s ktorými pracujú. Pri vlastnej práci preberá žiak osobnú zodpovednosť za činnosti, ktoré vykonáva, s cieľom dosiahnuť čo najlepší výsledok. Nie je dôležité koľko bodov alebo percent žiak pri riešení úlohy dosiahne, dôležitá je jeho vnútorná motivácia, slobodné myslenie, hľadanie cesty k splneniu zadanej úlohy. Je dobré, ak v konečnom dôsledku dokáže hodnotenie svojej práce, či riešenia úlohy aj zdôvodniť.

,,Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, kto prebúdza ducha slobodného myslenia a rozvíja pocit osobnej zodpovednosti." (Ján Amos KOMENSKÝ)