Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Dušan Piršel
03.02.2021 09:29

Môže byť človek "ľudskejší"?

V knihe Rozhovory s profesorom Zelinom , alebo v suteréne bytia som sa dočítal, že v tridsiatych  rokoch minulého storočia  A. Einstein a S. Freud viedli dialóg.  Ich korešpondencia by mala byť začiatkom každej výučby o budúcnosti ľudstva. Viera v ľudský rozum, viera v ľudskú citlivosť , viera v tvorivosť. To sú nevypovedané devízy , ktoré obaja títo velikáni dávali do svojej predstavy o budúcnosti. To  by malo byť métou pred ľudstvo, ale je tu to: Ekonomika, zisk,  kolonizovanie  celej globálnej spoločnosťi.

Aj preto sa identifikujem sa s názorom  pani prodekanky Valčovej, ktorá tvrdí, že Einsteinov a Freudov optimizmus týkajúci sa viery v zdravý rozum, citlivosť a tvorivosť sa naplnil len čiastočne a do veľkej miery zlyhal. Určite sa naplnil (a zrejme aj predčil ich predstavy) v oblasti tvorivosti. Tvorivosť sa naplno rozvinula v technológiách, ktoré sa rozleteli naplno a smermi, ktoré je dnes ťažké ukočírovať a zmestiť  do nejakých zmysluplných hraníc. Určite aj v umení, ktorému málokto rozumie, lebo je také individuálne a na tejto úrovni nespochybniteľné, že sa posúva do iných hraníc.  Čo sa týka ľudského (zdravého) rozumu, ešte môžeme čosi nájsť, najmä na starom dobrom európskom kontinente , ale neviem, či to, čo tu ešte máme, je plne funkčné, alebo len prežívajúce zo zvyku. No a čo sa týka citlivosti, tá sa premenila na individuálnu citlivosť - teda som citlivý na seba samého a na to, čo si myslím, čo prezentujem a akú spätnú väzbu mi poskytujú iní. Citlivosť vo všeobecnom ľudskom zmysle slova sa pretavila len do slabosti alebo v lepšom prípade do chvíľkového súcitu. Naše emócie, naša kreativita sú totiž výsledkom našej etiky, ktorá do veľkej miery závisí na našom obraze sveta a človeka a teda, pre mňa plne závisí na religióznom pozadí každého človeka. Človek nezávislý, agnostický, priam ateistický má úplne iný etický základ a rámec a teda aj emócie a kreativita môžu byť vyjadrené úplne inak a ísť iným smerom, ako u človeka teistického (nemyslím tým len kresťanstvo). Obávam sa, že už nežijeme v monokultúre, ktorá rástla na žido-kresťanskej tradícií a teda mnoho pojmov malo (viac-menej) jednoznačný význam. Už sme sa odstrihli od vyššie zmienených koreňov, preto pojmy, ktoré spomínam , každý musí a smie pochopiť podľa seba samého a podľa toho vyzerá aj naša spoločnosť. Ako hovorí známy ekonóm a motivátor Emil Burák „Žiť pre dobro  – je zaručený najlepší zmysel dobrého a múdreho človeka, podľa môjho názoru„ .Som šťastný, že v tomto chaose hodnôt sa v našom Inštitúte snažíme u našich žiakov a klientov znovu odkrývať hodnoty a osobnostné predpoklady , ktoré sú dôležité nie len pre nich, ale aj pre spoločnosť. A takto z nich vychovať životaschopných a efektívnych dospelých.

 Na záver môjho komentára, by som rád citoval pána profesora Emila Višňovského . K Vašej otázke o človeku môžem povedať len to, čo som napísal na konci knižky o "spytovaní sa na človeka": človek je ohrozený druh, ale iba sám sebou. Pretože nevie, kto je a nevie, načo tu je a čo má robiť. Toto "nevedenie" sa volá obyčajná hlúposť. A ak sa táto hlúposť dostane k moci ,  tak naozaj hrozí niečo, ako "koniec sveta".

Súvisiace články

26.12.2018 11:27

S diferencovaným vyučovaním k zvýšeniu efektivity a kvality vyučovania

Učiteľ by mal pripraviť každú vyučovaciu hodinu tak, aby žiak mal záujem sa vzdelávať a osobnostne rásť.