Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Žaneta Sirková
18.03.2020 12:07

Myšlienkové mapy

Ak chce učiteľ podporiť a rozvíjať záujem žiakov o učenie, je potrebné zvoliť vhodné vyučovacie metódy, motivovať žiakov aktivizujúcimi prvkami a vytvoriť podmienky pre ich sebarealizáciu vo vyučovacom procese. Dôležitá je vnútorná a vonkajšia motivácia žiakov, podpora jeho tvorivosti a kreativity, čo je možné dosiahnuť pri tvorbe myšlienkových máp v rôznych vyučovacích predmetoch, dokonca aj na odbornom výcviku.

Učenie sa žiakov memorovaním a odpisovaním poznámok nie je cesta k rozvoju komunikačných, poznávacích, sociálnych, občianskych kompetencií a už vôbec nie k  podpore ich celoživotného vzdelávania. Aktivizovať žiaka k všestrannému rozvoju je možné len jeho aktívnou participáciou na učení. Len motivovaného žiaka môžeme aktivizovať k poznaniu, sebapoznaniu, mysleniu a aktívnemu učeniu. To sa dá docieliť len vtedy, keď žiak uplatní svoje vedomosti pri individuálnej a skupinovej práci, keď sám dokáže navrhnúť postupy riešenia zadaných úloh a bude vedieť pracovať na hierarchickom usporiadaní informácií do vyšších celkov. Tvorba myšlienkových máp, ktoré môžeme chápať ako sieť informácií usporiadaných do jedného celku na základe analytických zručností žiaka, zvyšuje efektivitu edukačného procesu. Ide o činnosť, kedy žiak sám, za pomoci facilitácie učiteľa realizuje svoj proces vzdelávania, pozitívne zvyšuje svoju aktivitu a postupne prechádza od samostatnej činnosti k tímovej práci, v ktorej argumentačne zdôvodňuje svoj postup riešenia. Tvorivosť a kritické myslenie uplatňuje pri analytickom triedení informácií. Keď učiteľ zadá tému, ktorej sa má žiak venovať a ten nemá dostatok informácií k pozitívnemu výstupu, začne vnášať do procesu vlastné myšlienky a nápady, čím sa rozvíja jeho kreativita vo vyučovaní. Uplatňuje poznatky získané zo svojho okolia. Okrem toho hľadá v skupine partnera, s ktorým by chcel docieliť pozitívny výsledok, a tým sa pri výmene informácií kreuje pracovný žiacky tím. Učiteľ môže poskytnúť žiakom na začiatku v tzv. úvodnej fáze slepú myšlienkovú mapu, do ktorej žiaci na základe zvolenej témy vpisujú kľúčové slová a k nim hľadajú ďalšie, čím vytvárajú hierarchický systém informácií. Následne, v tzv. aktívnej fáze, môžu myšlienkovú mapu rozširovať podľa kľúčových slov k preberanej téme. Žiak sa učí graficky zobraziť svoje myšlienky, súvislosti medzi získanými informáciami, čím aktivizuje svoje poznanie, aplikuje poznatky pri grafickom zobrazení prepájaním, odôvodňovaním, opisovaním so systematickou postupnosťou vybraných informácií. V závere, vo výstupnej fáze, by mal žiak vedieť argumentovať a zdôvodniť, prečo uplatnil príslušné informácie vo svojom kontexte s ohľadom na logické prepojenie kľúčových slov. Jeho činnosť v procese učenia sa je ovplyvnená aj okolím, v ktorom pracuje, učí sa hodnotiť seba a aj svojich spolužiakov, argumentačne ovplyvňuje výsledok samostatnej a tímovej práce.

Výstup činnosti žiakov pri tvorbe myšlienkových máp je uceleným obrazom kreatívneho myslenia a kooperatívneho učenia sa, kde majú žiaci priestor na analyzovanie, hodnotenie, prepájanie svojich predchádzajúcich poznatkov, získaných informácií a na diskusiu pri prezentácii výstupov svojej práce. Myšlienkové mapy môžu podporiť aktívne učenie sa žiakov ale len vtedy, ak je ich vypracovanie dobre koordinované učiteľom, najmä  pri zadaní vstupných informácií žiakom. Môžu byť zároveň prostriedkom motivácie pre realizáciu žiakov v učení sa. Ich obsah a rozsah by mal zodpovedať vedomostnej úrovni a poznávacím schopnostiam žiakov.

 

Súvisiace články