Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Kornélia Ďuríková
21.11.2016 08:15

Pozitívna škola a šťastie v školách – čo je to zasa za výmysel

V poslednom období „útočí” na školy „pozitivita a šťastie. Je to iba ďalší výmysel? Znamená to nič nerobenie v škole a znižovanie nárokov na deti?

Veľmi často sa mi stáva, že keď poviem slová, pozitívny či šťastie, vyvolá to u ľudí úsmev na tvári, ba až posmech, či opovrhnutie. Akoby boli tieto dve slová začarované a vytlačené na úplný okraj slovníka. Ich devalvácia je taká veľká, že aj samotní odborníci hľadajú slová, ktoré by to isté, pomenovávali inak. Šťastie a pozitivita, pritom patria k základom nášho bytia. Nielenže sa o ne každý z nás snaží ale ich vplyv na naše prospievanie, fyzické a psychické, je dokázateľne veľké.

Nedávno sa ma jedna veľmi dobrá učiteľka opýtala, „Zo všetkých strán počúvame o šťastí detí, podpore ich silných stránok, pozitívnom prístupe, individuálnom prístupe. Kto ale bude hodnotiť nás? Kto vyzdvihne naše pozitíva, kto sa bude snažiť o to, aby sme sa my dobre cítili, kto bude pozitívne motivovať nás?“ Zároveň tiež povedala, „Môžete hovoriť o pozitivite koľko chcete, no kým sa nezmenia naše pracovné podmienky a tým nemyslíme milión interaktívnych tabúľ ale predovšetkým prístup k nám, koncepciu, vzťahy na pracovisku, naše objektívne hodnotenie a príjemné prostredie, nezmení sa ani práca učiteľov. Realita na školách je taká, že učitelia vnímajú veci negatívne, prístup k učiteľom je totiž nefér. A teraz opäť nový prístup? Práca navyše. A prečo? Už teraz toho máme strašne veľa, tak čo zasa od nás chcete?“

Bola som veľmi vďačná za jej otázky a úvahy. Som hlboko presvedčená, že to nie sú úvahy len jednej učiteľky ale mnohých, ktorí sa s témami šťastie, pozitívny prístup v škole alebo silné stránky stretli, prípadne ešte len stretnú.

Rada by som objasnila čo znamená pozitívny prístup v škole, čo znamená pracovať so silnými stránkami žiakov a ako je to s pozitívnom prístupom k učiteľom.

1. Pozitívny prístup NEZNAMENÁ neustále a neprimerané chválenie detí! Snažiť sa o to, aby boli deti v škole šťastné NEZNAMENÁ nerobiť v škole nič, nemať na deti nároky, neučiť sa, prípadne im dávať len dobré známky. Deťom nesmieme poskytovať FALOŠNÝ obraz o nich samých. Nesmieme ich klamať a hovoriť napríklad akí sú geniálni, ak “len” zvládajú učivo pre ich vek určené. Treba ale vedieť AKO chváliť a ČO chváliť. Viac je v článku:http://www.ucn.sk/blogy/ucitel-a-mysel-nastavena-na-rast. Škola musí byť FÉR, NÁROČNÁ ale ĽUDSKÁ! Škola by mala učiť životným testom a nie životu s testami!

Kľúčom k budovaniu šťastia detí je poskytovať im férový, objektívny pohľad na seba, učiť ich aké sú ich silné stránky, a teda na akých pilieroch môžu budovať svoju osobnosť a svoj život. Musia ale poznať aj svoje nedostatky. Tak ako k životu patrí smútok, tak k nemu ale patrí aj radosť. Byť optimistický, pozitívny neznamená popierať zlé veci v živote alebo mať „ružové okuliare“. Naopak, pozitívny prístup, znamená uvedomenie si slabostí, negatívnych javov ALE neupriamovanie svojej pozornosti na túto stranu. V našich školách sa to ale bohužiaľ častokrát deje. Hľadáme prioritne čo je na žiakoch, kolegoch zlé a venujeme tomu väčšinu energie.

Pozitívny prístup v škole znamená, že chyba je v poriadku a neznamená katastrofu. Je to príležitosť posunúť sa a rásť. Je to dôležitá spätná väzba. Prekážky nás môžu posúvať ďalej, je to príležitosť na zlepšenie, na rast a rozvoj.

V pozitívnej psychológii existuje pojem “postraumatický rast”. Je to akoby opak “postraumatického stresu”. Neznamená to ale, že popriete traumatickú udalosť. Naopak, príjmete ju a po čase ju dokážete využiť vo svoj prospech, rast. Traumatické udalosti môžu znamenať posun v živote človeka, môžu nám pomôcť uvedomiť si množstvo vecí, ktoré sme si dovtedy neuvedomovali. Niečo také je ale náročné zvládnuť a vyžaduje si odbornú pomoc.

2. Súhlasím s pani učiteľkou o mimoriadne dôležitej úlohe učiteľa v celom procese tvorby pozitívnej školy, pozitívnom prístupe k žiakom. Taktiež nemôžem nesúhlasiť v tom, že atmosféra školy zohráva zásadnú úlohu v celej kvalite školy. Nie som odborník na kvalitu či efektivitu, no viem, že vzťahy na pracovisku, kultúra a klíma školy majú dokázateľný vplyv aj na tradičný cieľ vzdelávania – vedomosti. Je preto veľká škoda, že sa tejto oblasti venuje len malá pozornosť.

Súhlasím tiež v tom, že iba šťastný a spokojný učiteľ vie pozitívne ovplyvňovať dieťa. Preto je poznanie vlastných silných stránok veľmi žiadúce. Je veľmi prínosné a pre kolektív obohacujúce, ak poznáme aj silné stránky kolegov. V tejto oblasti by mali učitelia dostať pomoc. 

3. Upriamiť pozornosť na to, čo je v kolegoch, rodičoch a deťoch dobré NEZNAMENÁ prácu naviac. Znamená to ale zmenenie uhla pohľadu, uvedomenie si sily a potenciálu ľudí okolo nás, hľadanie vlastnej inšpirácie, úprava štýlu práce a prekročenie vlastného komfortu. Ak to ale zvládneme, zistíme, že naša vlastná práca je ohromný dar, že tým, aká je vyčerpávajúca a náročná, je vlastne zdrojom nekonečnej inšpirácie a osobného rastu a že nás vie aj baviť.  

4. Najúspešnejšie školy majú ,podľa mňa, týchto 5 základných charakteristík:

a) skvelé vedenie

b) kombináciu náročného vzdelávania a podporu rozvoja osobnosti a charakteru

c) vynikajúcu atmosféru

d) učiteľov, čo milujú svoju profesiu

e) vynikajúcu spoluprácu škola –rodičia

Systematické budovanie pozitívnej školy a šťastia sa nedá robiť bez učiteľov. Učitelia sú v celom procese kľúčoví. Je preto nevyhnutné aby sa sa im venovala pozoronosť, získali správne usmernenie a podporu. Znamená to ale aj prekročenie vlastného tieňa, prijatie výziev a úpravu vlastných stereotypov.

Výsledok nakoniec bude ten, že slová pozitívny a šťastný, získajú opäť svoju pravú hodnotu.

 

Foto zdroj:

Designed by Freepik

Súvisiace články

31.05.2017 20:00

Budem dobrý druhák

Ach! Milí rodičia! Už končíte so svojim dieťaťom prvý ročník? Už vie čítať i písať a počítať?