Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Emanuel Orban
12.07.2019 21:27

Prvá dáma vzdelávania/100 rokov Univerzity Komenského

V dňoch 26. 06. – 13.10.2019 je inštalovaná v priestoroch výstavnej siene Starej radnice Múzea mesta Bratislavy zaujímavá výstava s informačno-dokumentačným významom s názvom Prvá dáma vzdelávania/100 rokov Univerzity Komenského. Organizované odborné podujatie vzniklo z iniciatívy rektora Univerzity Komenského(UK) prof. JUDr. Mareka Števčeka, PhD., ktorý okolo seba sústredil skvelý tím nadšencov-zainteresovaných odborníkov z vedecko-dokumentačných stredísk( Múzeum mesta Bratislavy, Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v Bratislave, Slovenské olympijské a športové múzeum v Bratislave a pod.) a inštitucionálnych pracovísk Univerzity Komenského v Bratislave(jednotlivé Fakulty UK, Mineralogické múzeum UK, Rektorát UK- oddelenie vzťahov s verejnosťou).

Výstava prostredníctvom informačných panelov približuje významné dobové medzníky, ktoré súvisia s rozvojom vzdelávania a vedy na území Slovenska na začiatku 20. storočia. Podrobne návštevníkom predstavuje jednotlivé fakultné pracoviská, akademické centrá a múzejné objekty. Výstava vystihuje prínos spomínaných inštitúcií – vykresľuje ich poslanie, predstavuje kľúčové osobnosti participujúce na vzniku uvedených pracovísk atď.

Na území Slovenska už v období ranného novoveku vznikli školské inštitúcie typu Trnavská univerzita, Košická univerzita a Collegium Oeconomicum v Senci, ktoré pochádzajú z obdobia prelomu sedemnásteho až osemnásteho storočia, no svojím spôsobom mali nezanedbateľný vplyv na okolnosti vzniku UK v Bratislave. História samotnej UK sa začala písať v povojnových rokoch konkrétne v roku 1919, ide o rok vzniku národno-vzdelávacej inštitúcie, z uvedeného obdobia pochádza zmienka o nevyhnutnosti založenia 4 fakúlt spomínanej univerzity – lekárskej(najstaršia vznikla už v roku 1919), právnickej(1921), filozofickej(1921) a prírodovedeckej(1940). Informačné panely sprístupňujú aj praktické informácie o slávnostných príležitostiach- rituáloch súvisiacich so študentským životom na univerzite napr. promócie, imatrikulácie. Imatrikulácie sa študenti zúčastnili prvý deň nástupu na akademickú pôdu, predsedal jej dekan, vzápätí pri tejto príležitosti dekan odovzdal študentom aj pamätný imatrikulačný list. Takto to funguje vo vysokoškolskom prostredí dodnes. Evidencia hodnotení v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia závisela od charakteru daných študijných odborov, mimoriadni študenti( farmaceuti, štátni účtovníci) používali špeciálne tlačivo, riadni študenti v rámci ostatných odborov mali k dispozícii obyčajný index. Koncom tridsiatych rokov dvadsiateho storočia univerzita zažila revolučnú zmenu, pretože sa premenovala na Slovenskú univerzitu(1939), jej pôvodný názov sa vrátil až v roku 1954. V päťdesiatych až osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vznikli aj viaceré vedecké inštitúcie poznačené vtedajším ideologickým podtextom napr. Socialistický zväz mládeže(organizoval významné kultúrne a športové podujatia Beh jari od roku 1972, Sviatok práce 01.05.), Ustav marxizmu a leninizmu( ponúkal možnosť absolvovať kurz večerných škôl), ktoré postupne zanikli v súvislosti s pádom bývalého režimu v roku 1989. Výstava svojím spôsobom pristupuje k rekonštrukcii kľúčových dejinných udalostí( nástup komunistického režimu, Pražská jar, Nežná revolúcia), upriamuje pozornosť na obete príchodu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie v roku 1968 konkrétne ide o Jána Holíka, Stanislava Siváka a Danku Košanovú, ale aj oboznamuje nás s osobnosťou študenta Milana Novotného, ktorý zorganizoval študentskú demonštráciu v roku 1989. Po roku 1989 prišlo k uvoľneniu spoločenských pomerov, rozvinula sa otázka náboženskej slobody, nakoľko do zväzku univerzity boli začlenené aj dve bohoslovecké fakulty. Neskôr k vtedajším fakultám pribudli aj dve nové t. j. Fakulta manažmentu a Fakulta sociálnych ekonomických vied. Začiatkom deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bola vybudovaná aj zasadacia miestnosť, kde sa schádza vedecká rada. K významným reprezentatívnym priestorom univerzity patrí Moyzesova sieň na Vajanského nábreží a Aula UK na Šafárikovom námestí, v ktorej prebiehajú voľby rektora. Pre zaujímavosť prvým rektorom UK bol prof. Kristián Hynek(1919-1921, 1929-1930). Pri voľbe rektora má dôležité slovo prezident, ktorý ho vymenuje na návrh akademického senátu. Rektor môže činnosť vykonávať maximálne 2 funkčné obdobia. Od roku 2003 sa realizuje na pôde UK Detská univerzita pre vekovú hranicu poslucháčov od 9 do 14 rokov. Prednáškový cyklus otvára rektor UK a riaditeľ Divadla Aréna, nakoľko ide o spoločný projekt spomínaných partnerských inštitúcií.

V sklenených vitrínach sú umiestnené pozoruhodné odevné unikáty ako napr. talár pedela a rektora s klobúkom z 50. až 60. rokov 20. storočia, talár prodekana Pedagogickej fakulty UK s pokrývkou hlavy z rokov 1948-1949, kroj zo Ždiaru z 19. storočia a pod. Symbolickú hodnotu majú aj akademické insígnie majúce stredoveký pôvod konkrétne ide o žezlá(prvé žezlá navrhol prof. Jozef Vydra) a kolany(prvé návrhy na kolany vypracoval Otakar Španiel). Edičná činnosť UK je skutočne bohatá, jej výsledkom je množstvo vydaných monografií, zborníkov vedeckých prác, odborných časopisov a pod. Publikácia Bratislavské lekárske listy začala vychádzať už v roku 1921, prezentovali v nej výsledky výskumov kompetentní pedagógovia. Prvou vydanou univerzitnou publikáciou je Anorganická chémia pre poslucháčov farmácie od autora Juraja Šmogroviča z roku 1967. Za najstarší univerzitný časopis sa považuje mesačník Naša univerzita, ktorý vychádza od septembra 1955 až dodnes. Prvá dizertačná práca bola obhájená na pôde RCMBF v roku 1938.

Výstava má zmysluplnú tematickú koncepciu, pretože si zachováva chronologický a faktografický ráz, vo svojej kontextovej platforme približuje návštevníkom akademický život na univerzite za posledných 100 rokov. Pri spomínanej príležitosti t. j. 100 výročia založenia UK bola aj v roku 2019 usporiadaná, následkom čoho mala aj bohatý ohlas v médiách.