Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Jozef Smida
02.07.2018 23:14

Rady Fínom

DESAŤ RÁD NA POSUNUTIE FÍNSKEHO ŠKOLSTVO VPRED

Ponúkam informáciu o analýze stavu a potrebných zmenách fínskeho školstva, ktorú do jednoduchých bodov spísal Tommi Laitio, bývalý predseda Fínskej národnej študentskej únie, teraz riaditeľ odboru mládeže v Helsinkách. Jeho analýza (možno ju nájsť napríklad na webových stránkach Sience Guide, Word) je súčasťou diskusií o cestách, ktorými by sa fínske základné školstvo mohlo uberať, aby bola jeho práca užitočnejšia pre občana i spoločnosť.

Všimnime si, že smer jeho úvah ľahko zhrnieme do známych právd: (a) školský systém je taký dobrý, ako dobrí sú učitelia, ktorí v ňom pôsobia, (b) školákov nemožno viac naučiť a lepšie vychovať, ak nezískame ich záujem a snahu pričiniť sa o to.

Na začiatku Laitiho analýzy je konštatovanie, že učitelia sú vo Fínsku vnímaní na jednej strane ako problém, na druhej strane ako nástroj rozvoja fínskeho školstva. Mieni sa, že fínske vzdelávanie sa nepozdvihne tým, že sa budú klásť vyššie nároky len na jednotlivých učiteľov. Na ceste napredovania musí byť spolupráca a deľba zodpovednosti učiteľov so žiakmi (a ich rodičmi).

Podnety, ktoré analýza obsahuje, sú iste užitočné na premýšľanie aj pre slovenské učiteľstvo a najmä jeho manažment. A možno si z nich vyberie na využitie aj jednotlivý učiteľ.

Problémy,

ku ktorým Laitio dospel po debatách s fínskymi pedagogickými autoritami, publikoval ako zoznam desiatich predností a desiatich problémov fínskeho primárneho vzdelávania takto:

A: Prechod medzi 6. a 7. ročníkom. (Na Slovensku zodpovedá prechodu z 5. ročníka.)

B: Žiaci nemajú radi školu, neradi sa učia.

C: Desať percent žiakov zlyháva vo výsledkoch vzdelávania.

D: Žiaci nemajú dôveru vo svoje schopnosti.

E: Žiaci považujú školu za nudné miesto.

F: Digitálne prostredie v školách za mimoškolským zaostáva.

G: Škola sa nerozvíja ako celok, ako komunita.

H: Rola pohlavia sa zvykne potvrdzovať.

I: Väčšina ďalšieho vzdelávania učiteľov je z pedagogického hľadiska zastaraná.

J: Učitelia pracujú osamotene.

Fínska vláda nedávno odmietla návrh na predĺženie povinného vzdelávania do 17 rokov, kurikulum základného vzdelávania sa reviduje. Diskusia o školách aj v školách je búrlivá a v mnohom ju neovplyvňujú fakty či výskumy, ale subjektívne rozpomienky dospelých na vlastné školské roky. Laitio súdi, že realizovanie jeho návrhov by fínskym školám v mnohom prospelo aj bez potreby zmeniť ich základné princípy všeobecnosti a rovnosti. Podstata väčšiny návrhov spočíva v zmene uvažovania o pedagogike vyučovania, nie v pridávaní peňazí do systému. Autor návrhov hovorí, že mnohé z vecí, o ktorých bude reč, sa v školách robia, ale malo by sa dosiahnuť , že sa stanú štandardnými v práci všetkých škôl.

Návrhy na riešenia

(očíslované kvôli prehľadnosti, nie podľa významnosti ani nutnej časovej následnosti):

1|Poverujme starších žiakov rolou mentorov mladších spolužiakov

Žiak, ktorý zápolí s učením sa, sa spravidla dostane do krutého kruhu negatívnej spätnej väzby. Pochopiteľne, že obyčajne skončí ako niekto, kto vyvoláva problémy. Ak sa na zlyhávajúcich žiakov posunie pomoc mladším spolužiakom, školské experimenty ukazujú dobré výsledky.obom skupinám žiakov. Súdime, že najefektívnejší spôsob na riešenie problémov so správaním sa tínedžerov je dať im zodpovednosť.

2| Naučme učiteľov rozumieť konaniu žiakov

Potrebujeme dôraznú reformu toho, ako rozvíjame profesijné zdatnosti našich učiteľov. Ak majú byť priekopníkmi „novej pedagogiky", je nepochopiteľné, že prebieha ich ďalšie vzdelávanie veľmi často iba formou sobotňajších masových lekcií. Malo by sa investovať do rozvoja schopnosti učiteľov chápať a riadiť žiacku skupinu a vytvárať podnetné učebné prostredie. Nemali by to byť jednodenné školenie zo sociálnej psychológie, ale reálny experiment zameraný na skupinové správanie s následným pracovnými stretnutiami, v ktorých budú učitelia spoločne hľadať cesty na riešenie problémov, ktoré im v škole vznikli. To je aj základ, na ktorom môžu učitelia spolupracovať s ďalšími profesionálmi, napríklad psychológmi, sociológmi, s ľuďmi, ktorí pracujú s mládežou.

3|Vráťme sa k systému školských tried

Tínedžer potrebuje mať pocit príslušnosti ku komunite a minimálne jedného dospelého učiteľa, ktorý pozná nielen jeho záujmy aj problémy. Potrebuje vedieť, že jestvujú ľudia, ktorým na ňom záleží a ktorí ho chcú vidieť prospievať, byť úspešnými. Neviem, či je dobrým riešením dávať žiakom 7. až 9. ročníka mnoho možností na výber predmetov, keď prevažujú takí, ktorí nemajú jasnú predstavu o svojej budúcnosti.

4| Vniesť do škôl spoluúčasť žiakov na rozhodovaní

Pre fínske školy je typické, že sa tu v diskusiách berú do úvahy len názory učiteľov. Žiakom sa neumožňuje, aby boli braní ako aktívny a kompetentný partner vzdelávania. V školách treba dôslednejšie podporovať rozvoj demokratického správania sa. Laitio píše, že na helsinskom odbore mládeže testujú model „participatívneho rozpočtovania", proces demokratického rozhodovania o využití verejných financií. Najprv organizujú stretnutia, na ktorých školáci predkladajú svoje želania, potom stretnutia, na ktorých premýšľajú o riešeniach. Podľa výsledkov potom odbor mládeže vykonáva svoju prácu. Podobným spôsobom by sa mohlo potupovať aj v rozhodovaní v školskom prostredí. Treba model, v ktorom prevláda vyjednávanie a spoluúčasť. Školy by mali byť liahňami fínskej demokracie založenej na spoluúčasti a spolurozhodovaní.

5| Učenie založme viac na konkrétnych javoch

Reálny svet nie je rozdelený na svet prírodných a humanitných vied. Ani na svet geografie a svet umenia. Problematiku, ako napríklad klimatické zmeny, Európa, demokracia, lesy nemožno obmedzovať na jediný predmet. Pre školu by malo byť charakteristickým spôsobom vyučovanie na základe konkrétnych javov, konané v spolupráci viacerých učiteľov. Často možno ľahko kombinovať napríklad biológiu s telesnou výchovou, zaujímavé môže byť kombinovať vyučovanie o demokracii s umením, dejepisom, dokonca i matematikou. Vzdelávanie sa tak môže stať príťažlivejším, môže otvoriť spoluprácu s profesionálmi mimo školy a podstatne prehlbovať celostný pohľad na svet.

6|Každá trieda nech má svoj spoločný celoročný projekt

Projekty sú dobrá vec. Vytvárajú podmienky na to, aby žiaci mohli využívať svoje rôzne vedomosti a schopnosti. Učia spolupracovať, umožňuje im to kombinovať rôzne vyučovacie predmety. Projektom pritom môže byť doslova čokoľvek - od stavby robota, cez programovanie až po prípravu muzikálu.

7| Získavajme a využívajme spätnú väzbu od žiakov

Žiaci majú právo mať svoj podiel na rozvoji vlastného vzdelávania a prostredia, v ktorom sa deje. Spätná väzba by nemala byť nástrojom vnútorného súťaženia, ale nástrojom rozvoja.

8| Robením projektov užitočných pre obec, vnesme do škôl myšlienky služby a povinnosti.

Neignorujme potrebu a dôležitosť súvzťažnosti. Vcíteniu sa do potrieb iného a dobrovoľníctvu možno naučiť len tak, že ponúkneme príležitosť vyskúšať si to. Žiaci potrebujú nadviazať medzigeneračné vzťahy a všetkým sa treba učiť o povinnostiach voči komunite, v ktorej žijú. V škole by sa mali naučiť chápať aj to, aký je rozdiel medzi občanom a spotrebiteľom.

9|Neplaťme učiteľov „za hodinu", plaťme ich „za mesiac"

Školy by sa mali rozvíjať ako spoločenstvo. To znamená, že profesionáli vo vzdelávaní musia mať čas na komunikáciu, spoluprácu a mali by sa cítiť zodpovední aj za veci, ktoré sa dejú na chodbách cez prestávky. Ako možno od učiteľov očakávať napríklad to, že sa budú pripravovať na vyučovanie aj spoločne, ak ich platíme len za odučené hodiny?

10| Robme medziškolské mentorovanie učiteľov

Mentorovanie by mohlo byť skvelým spôsobom na prenášanie skúseností medzi školami. Dalo by sa postaviť na rovnocennom partnerstve - rutinovaní učitelia môžu ponúknuť skúsenosti získané učiteľovaním, mladší môžu prezentovať poznatky z aktuálneho vývoja didaktík alebo o školskom využívaní digitálnej techniky

Súvisiace články

09.04.2019 14:15

Rozumieme si? Komunikácia extroverta s introvertom

Otázky ku komunikácii a uvedomenie si čo nás spája a čo rozdeľuje. Polarita a postoj extroverta a introverta v komunikácii pri riešení pobléov a úloh.