Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Dušan Piršel
13.11.2020 10:43

Rozhovor s riaditeľom IPR na Mokrohájskej 1 v Bratislave o frustrácii, hnevu a pocitu bezmocnosti v druhej vlne pandémie COVID -19

Vážený pán riaditeľ,

Ako vnímate druhú vlnu pandémie COVID – 19

Opäť sme v súvislosti s pandémiou koronavírusu kolektívne zaplavovaní správami, manipulatívne útočiacimi na naše city. V rýchlo sa meniacej situácii a z množstva informácií pochopiteľne prichádzajú aj pocity ohrozenia (u niekoho strach o život - svoj či blízkych, u niekoho obavy z finančných strát, u niekoho nepríjemné pocity z všeobecnej neistoty, frustrácia z dlhšej izolácie doma ...)

 

Čo  bolo podnetom tohto rozhovoru?

Podnetom  môjho rozhovoru boli zaujímavé myšlienky psychiatričky, ktorá analyzovala  zmenu nášho  správania sa  počas prvej a druhej vlny. Ako tvrdí, že na jar bola hlavnou emóciou úzkosť. Mali sme tu niečo nové, neznáme a museli sme tomu čeliť bez prípravy. Zaujímavé na tom bolo, že to vyburcovalo prirodzenú ľudskú solidaritu – všetci sme šili rúška, neznámi ľudia starším nosili nákupy, tlieskali sme na balkónoch zdravotníkom. Ale to teraz nie je. V súčasnosti pozoruje, že teraz prevláda zloba a frustrácia. Dokonca aj krízové linky sú preťažené a  oproti prvej vlne  kontaktuje ich  podstatne viac mladších ľudí, zdravotnícki pracovníci, učitelia, ľudia s pozitívnymi výsledkami testov na COVID-19.

 

Aký je Váš názor ?

Prikláňam sa k názoru, že ide o zmenu v psychickom nastavení ľudí na jar a teraz. Menej sa manifestuje solidarita, už tu nie je taká úzkosť, ale objavuje sa frustrácia, hnev, pocit bezmocnosti. Ako pokračuje pani psychiatrička,  bola by to téma aj pre sociológov, čo môže takéto všeobecné naladenie spôsobiť v spoločnosti. Keby sme chceli načrtnúť katastrofický scenár, ponúka sa paralela s náladou, aká bola v Nemecku v 30. rokoch, masy naštvaných, zúfalých ľudí, ktorí prišli o svoju existenciu. Ak sa tieto negatívne emócie skanalizujú do ulíc, vlna pouličných nepokojov môže narastať .  A to nemusí byť vždy len dobré."

 

Akú úlohu tu zohrávajú médiá a mocenská elita ?

Ja osobne opakovane tvrdím, že hlavnou úlohou médií a mocenských elít, ktoré sa prihovárajú k ľudom, by malo byť tlmenie vášní. Chápem, že ide o sledovanosť a čítanosť, že ľudia sa lepšie chytajú negatívnych správ a bombastických titulkov. Mali by sa toho dočasne vzdať a prispieť k upokojeniu vášní v spoločnosti, k rysovaniu vízie, ktorá nebude len negatívna. Veľmi by som privítal nariadenia či odporúčania, ako komunikovať témy koronavírusu, aby nedochádzalo k podporovaniu negatívnych emócií a vášní, ale naopak aby sme smerovali k ich upokojeniu. Opäť súhlasím s názorom psychiatričky, ktorá tvrdí, že „tie rozhodujúce elity – vláda a permanentný krízový štáb – už dávno mali pozvať do svojich radov odborníkov na duševné zdravie."  Tam už dávno mali byť psychológovia, sociológovia, odborníci na krízovú komunikáciu a tzv. mediátori, čiže ľudia, ktorí vedia, ako treba oznamovať negatívne správy a obmedzujúce nariadenia.

 

Akú úlohu tu zohráva duševné zdravie

Bez silného duševného zdravia sa nedostaneme ani z pandémie COVIDU -19 , ani sa neochránime pred mediálnymi manipuláciami. Je potrebné, aby sme boli v pohode duševnej, pretože dobré slovo od nás potrebujú naši blízki i vzdialení, spolupracovníci či náhodní okoloidúci. Skúsme začať od seba a liečme (sa) dobrou náladou, pozitívnou komunikáciou a snahou o hľadanie svetielka na konci koronatunelu. A nezabúdajme pri tom všetkom venovať to najcennejšie, čo "vďaka" korone máme, čiže čas našim najmenším, mladým, hľadajúcim odpovede. Ak im totiž nebudeme vedieť odpovedať na ich legitímne otázky, tak si odpovede budú hľadať sami a inde.
 

A čo zdravý rozum

No viete, niekedy sa mi zdá, že  zdravý rozum akoby odcestoval nielen z našej krajiny, ale z celej západnej civilizácie. Čo s tým? Pokiaľ budeme tak povrchní, ako sme, nedostaneme sa z toho. To platí aj pre súčasnú pandémiu.

 

Ako pracovať  s mladými ľuďmi počas spomínanej pandémie?

Tých odporúčaní zo strany našich psychológov a psychiatrov je už dosť . Odporúčam nášho významného odborníka ,pána profesora Zelinu . Mňa celkom zaujalo

Centrum Freda Rogersa z americkej Pensylvánie , ktoré  odporúča hovoriť s deťmi a mladými ľuďmi o koronavíruse nasledovne:

Dbajte na to, čo vaše deti počujú a vidia v správach, a s prihliadnutím na vek sa pokúste limitovať množstvo informácií. Ako postupne rastie mediálne pokrytie témy a s tým aj zväčša negatívne informácie, je dôležité, aby deti a mladí ľudia vedeli, že nikto nie je zodpovedný za to, že vírus je tu a ľudia sú chorí. Na druhej strane, sme zodpovední za to, že vieme zamedziť jeho šíreniu a každý môže prispieť svojim dielom prostredníctvom zodpovedného správania sa. 

 

Ďakujem za rozhovor

 

PhDr. Dušan Piršel
riaditeľ

INŠTITÚT PRE PRACOVNÚ REHABILITÁCIU OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM      
Google Maps  Mokrohájska č. 1, 842 40 Bratislava, IČO: 00603457

 

Súvisiace články

18.02.2018 19:40

Všetko so všetkým súvisí

Už viac ako dvanásť rokov učíme žiakov v informatike postupy pri tvorbe projektu a niekoľko spôsobov prezentácie po ukončení práce nad projektom. A nie vždy je to prezentácia v power-point.
20.11.2016 12:00

Špecifiká školského prostredia v systéme duálneho vzdelávania

Je to už vyše roka, čo niektoré stredné odborné školy vstúpili do systému duálneho vzdelávania so zamestnávateľmi. Prispôsobiť sa podmienkam školského prostredia nie je jednoduché, hlavne ak personál zamestnávateľov nie je zvy...
13.03.2017 17:30

Už vedia, ako vzniká kniha

Narodila sa a žije v Bratislave, je empatická a romantická, miluje poéziu, beletriu, činoherné divadlo, balet aj operu. Jej veselá a dobrodružná povaha vyhľadáva cestovanie a poznávanie nových miest. Napísala mnoho zaujímavých...