Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Kornélia Ďuríková
11.12.2016 14:15

Sebahodnotenie škôl – jedna z foriem zlepšenia kvality škôl

Po zverejnení posledných výsledkov medzinárodných testovaní vo vybraných oblastiach vzdelávania sa opäť celá spoločnosť na Slovensku chytila za hlavu a zaplakala. Tí čo v školách pracujú, poznajú denno-dennú realitu a vidia ju pravdivo, ani lepšie výsledky asi nečakali. Nechcem opakovať otrepané frázy o katastrofálnom stave školstva, či nevyhnutných zmenách. Už asi neexistuje človek na Slovensku, ktorý by o tom pochyboval. Bolo by ale neúctivé, neúprimné a nečestné, ak by sme zasa povedali, že sa tu nič nedeje. Máme veľa skvelých učiteľov, riaditeľov, odborníkov, ktorí za zmeny bojujú. Ba dokonca, sú tu aj takí, ktorí svoje malé recepty na choré školstvo našli a úspešne ich aj aplikujú. Ako je teda možné, že v rovnakých podmienkach fungujú skvelé školy, skvelí učitelia, skvelí riaditelia a slabé školy, slabí učitelia, slabí riaditelia? Čo robí tých dobrých, dobrými? V čom tkvie ich čaro?

Odpovede na tieto otázky nepoznám. Dokonca ani neviem, či bola niekedy urobená analýza týchto dobrých príkladov. No môžem ich tušiť. Tak, ako ich tuší asi každý, kto v školstve pracuje. Je to o ľuďoch, o vzťahoch na pracovisku, entuziazme, láske k práci, vlastnej sebareflexii, túžbe na sebe pracovať a tiež chuti spolupracovať.

Školy, ktoré denno-denne dokazujú, že sa to dá, nečakajú na veľké zmeny zhora. Nečakajú na návody, presné inštrukcie. Pracujú sami na sebe, prispôsobujú sa zmenám, pričom vždy majú jeden cieľ - vytvoriť prostredie, ktoré má podporovať rozvoj osobnosti žiakov ako aj učiteľov. Možno to ani sami nevedia, no svojim prístupom systematicky formujú charakter žiakov a školy.

Podpora a rozvoj dobrého charakteru žiakov a školy je kľúčom k tzv. dobrej škole. Chcela by som zdôrazniť, že sústrediť sa na charakter učiteľov, žiakov, školy, by malo byť zásadné, práve aj v kontexte súčasných smutných výsledkov vedomostí našich detí. Škola, ktorá má „rozpadnutý charakter“ nedokáže pracovať so žiakmi, nedokáže ich motivovať, nedokáže ich viesť a je proste zlý vzor pre žiakov. V takom prostredí, nikdy nebudete mať excelujúcich žiakov so žiadnych predmetov...V dobrom prípade budú len priemerní.

Chcela by som ale podotknúť, že dobrá škola nemusí byť len tá, ktorá končí niekde do prvej 50tky v súčasných hodnoteniach „dobrých škôl“, ktoré sa opierajú predovšetkým o výsledky meraní vedomostí, testov, maturít či iných výkonnostných ukazovateľov kvality. Dobrá škola vzdeláva a vychováva múdrych a morálne silných ľudí.

Charakter človeka je totižto zložený zo štyroch typov cností :

Občianske cnosti – sociálna zodpovednosť, dobrovoľníctvo, spoločenská zodpovednosť, občianstvo..

Morálne cnosti – vďačnosť, pokora, ľudskosť, sebadisciplína, poctivosť, rešpekt, úcta, priateľstvo, spravodlivosť, odvaha, súcit, úprimnosť, tolerancia...

Intelektuálne cnosti – zvedavosť, láska k učeniu, kreativita, múdrosť, otvorenosť, kritické myslenie, koncentrácia, kritické myslenie...

Výkonnostné cnosti – reziliencia (odolnosť), vytrvalosť, spolupráca, vodcovstvo, motivácia, nadšenie, komunikácia...

Každý z nás je v niečom silnejší a v niečom nie až tak. Zmyslom výchovy a vzdelávania by malo byť rozvíjať tzv. dobrý charakter. Pod týmto pojmom môžeme rozumieť rozvoj takého charakteru, ktorý sa skladá so zmysluplných, morálne hodnotných a pozitívne tvarovateľných vlastností človeka, ktoré mu umožňujú viesť „flourishing“ - úspešný život, ktorý je prínosom pre spoločnosť.

Charakter sa dá aplikovať aj do kontextu tzv. charakternej školy. Ide o takú školu, ktorá si dáva za cieľ vychovávať múdrych a morálne silných ľudí. Takáto škola si zadefinuje hodnoty (stanoví si ich individuálne, podľa vlastnej potreby), vychádzajúcich z cností a dodržiava ich explicitne ako aj implicitne. Snaží sa teda podľa nich žiť ale aj integrovať ich do vyučovania. Školy by mali kombinovať a vyberať si zo všetkých skupín cností. Musí tam byť niečo z intelektuálnych, výkonnostných cností, no nesmú sa vynechať ani morálne a občianske cnosti. Ak škola totiž vynechá jednu z oblastí, môže sa stať, že tak podporí rozvoj napr. síce múdreho, no bezcitného a arogantného človeka. Alebo zasa súcitného, no ľahko manipulovateľného, bez schopnosti kriticky myslieť.

Ako pomôcť školám, aby mohli začať sami na sebe pracovať a zlepšovať sa?

Myslím si, že základom dobrej školy je dobrý riaditeľ. Človek, ktorý pre školu žije, záleží mu tak na žiakoch ako aj učiteľoch a má jasnú predstavu o tom, akým človekom by mal byť žiak, ktorý opúšťa bránu školy.

Školy potrebujú k svojmu rozvoju ale aj isté nástroje, ktoré im môžu pomôcť. Nedoceneným a mimoriadne efektívnym nástrojom je SEBAHODNOTENIE.

Sebahodnotenie školy je náročný nástroj na vlastnú sebareflexiu, no mimoriadne účinný. Podstatné je uvedomiť si, že akýkoľvek zvolený sebahodnotiaci nástroj NESMIE byť braný ako meradlo - fixnej kvality vs. nekvality alebo fixného dobrého či zlého stavu. Je to nástroj ROZVOJA, nástroj ZLEPŠENIA. Sebahodnotenie má mať FORMATÍVNY význam. V sebahodnotiacich procesoch by mali byť školy podporované aj od zriaďovateľov či štátu.

Aké sebahodnotiace metódy by mohla škola využívať?

  • Dotazníky štandarizované ale kľudne aj vlastné (každá škola by mala mať záujem o spätnú väzbu o kvalite vyučovania, či o rozličných procesoch v škole...)
  • Pozorovanie
  • Rozhovory (štrukturované, pološtrukturované)
  • Morálne dilemy – Testy morálneho usudzovania (na vynikajúcom projekte pracuje v súčastnosti Pedagogická fakulta UK)
  • Projektívne techniky, rozličné aktivity s cieľom identifikovať kvality a potenciál školy, učiteľov, žiakov...
  • Zlepšenie školy a jej rozvoj je proces. Nie je to jednorázová aktivita. Učitelia a vedenie školy sú kľúčovými hráčmi zlepšenia, pričom sebahodnotenie by malo byť nevyhnuntnou zložkou stimulácie školského zlepšenia.

     

    Zdroje:

  • The Jubilee centre for character and virtues – web page
  • Character Education Evaluation Handbook for Schools, The Jubilee centre for character and virtues, University of Birmingham (2016)
  • Súvisiace články

    15.03.2019 07:18

    Slovenský štát z rokov 1939 – 1945

    prispel k doformovaniu Slovákov do podoby moderného politického národa, cena za to však bola privysoká.