Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Učiteľské noviny
28.03.2016 19:30

Systém duálneho vzdelávania na stredných odborných školách

Duálne vzdelávanie ako nový systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania je zakotvený v Zákone č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na stránkach Národného projektu Rozvoj stredného odborného vzdelávania nájdeme text, ktorý zdôvodňuje: "Prečo systém duálneho vzdelávania?". Sú tam však popísané len silné stránky problematiky, teda tá správna časť SWOT analýzy. Aké sú však riziká? Problematiku som riešil s mojím kolegom, Ing. Mariánom Baranom, viedli sme dlhé rozhovory i polemiky. Za čo mu veľmi pekne ďakujem.

Pokúsim sa formulovať svoje obavy z duálneho systému odborného vzdelávania a výchovy. Prosím, nechápte tento text a negovanie všetkého, čo "duál" prináša a v čom môže odborné vzdelávanie a uplatnenie absolventa na trhu práce vylepšiť. Teda poďme na to:

• Vysokokvalifikovaná pracovná sila, plynulý prechod zo vzdelávania na trh práce.

Hrozba úzkej špecializácie absolventa = strata flexibilty pracovnej sily, rýchla zmena podmienok na trhu práce (nové technológie) = vzdelávanie môže v danom podniku zastarať, čo potokm?

• Nadobudnutie kvalifikácie a praxe priamo u zamestnávateľa.

Absolvent je zamestnávateľovi istým spôsobom zaviazaný a v prípade zmeny záujmu žiaka o iný druh práce, alebo snaha neskôr pracovať u iného zamestnávateľa prináša problémy....

• Osvojenie si pracovných návykov priamo vo výrobnom procese u zamestnávateľa.

Hrozba stereotypu pracovných činností, zúženie odborného obzoru žiaka - budúceho zamestnanca.

• Zodpovednosť zamestnávateľov za praktickú časť odborného vzdelávania.

Predpokladá sa, že zamestnávateľ bude zodpovedne pristupovať k príprave žiaka, ale nie je isté, či naplní vytýčený Škvp, môžu sa objaviť disproporcie medzi praktickou a teoretickou zložkou vzdelávania.

• Vplyv zamestnávateľov na obsah odborného vzdelávania.

Nedostatočná personálna pripravenosť školy na požiadavky odborného vzdelávania zamestnávateľa (škola nedokáže podporiť teoretickou prípravou žiakov), alebo naopak, technológie, ktoré zamestnávateľ používa sú mimo všeobecne uznávaného rámca.

• Overenie vedomostí a zručností absolventa zamestnávateľom pri ukončovaní štúdia.

Príliš vysoká úroveň požadovaných vedomostí a zručností zo strany zamestnávateľa môže pôsobiť negatívne na ašpiračnú úroveň žiakov.

• Žiak si vyberá povolanie a zamestnávateľa, ktorý mu zabezpečí praktické vyučovanie.

Výber zo strany žiaka nemusí byť správny a môže vyvolať sklamanie, resp. nezáujem, čo sa následne prejaví na výkone, ako i postoji žiaka k zamestnaniu.

• Výber žiakov na duálne vzdelávanie priamo zamestnávateľom a prijímanie žiakov do školy so súhlasom zamestnávateľa.

Zamestnávateľ vyberie nevhodných žiakov na duálne vzdelávanie, z hľadiska nedostatočnej informovanosti o obsahu vzdelávania danej odbornej školy alebo zamestnávateľ nepozná osobnostné vlastnosti žiaka.

• Dohľad zamestnávateľských združení nad duálnym systémom vzdelávania.

Nedostatočný dohľad zamestnávateľských združení nad duálnym systémom vzdelávania môže zapríčiniť zníženie kvalitatívnej úrovne vzdelávania, resp. Až jeho zánik.

• Finančné a hmotné zabezpečenie žiaka zamestnávateľom

Nemusia napĺňať konkrétne očakávania žiakov. Môže nastať aj sklamanie zo strany zamestnávateľa: nízka úroveň výkonov žiakov, odborných vedomostí, zručností ....

• Úzka spolupráca podniku, školy a žiaka.

Prípadná nedostatočná koordinácia školskej výučby s prácou v podniku demotivuje žiaka v jeho výkonnosti (teoretickej i praktickej).

• Prakticky cielené učebné osnovy pre jednotlivé odbory.

Môžu znížiť úroveň teoretických vedomostí žiakov z odborných predmetov a sťaženie prípadného ďalšieho štúdia.

• Rozvoj povolaní naviazaných na potreby trhu.

Nedostatok odborných škôl s obsahom učiva, zodpovedajúcemu novým potrebám trhu, novým druhom povolaní.

• Vysoká pravdepodobnosť získania pracovnej zmluvy so zamestnávateľom.

Nedosiahnutie zhody medzi požiadavkami zamestnávateľa a absolventa (plat, zmennosť, benefity, sídlo zamestnávateľa, dislokácia...) Zaniknutie, resp. transformácia firmy zamestnávateľa, zmena požiadaviek na zamestnanca. Uplatnenie absolventa u iného zamestnávateľa, za výhodnejších podmienok. Dodatočný prílev výkonnejších pracovníkov s praxou, z iných lokalít (napr. zo zahraničia).

Som zvedavý na názory čitateľov, preto som si dovolil poslať link na asi 30 sekundový dotazník:

https://docs.google.com/forms/d/1vlQWJAMVHgbhSHjz5g5CeIFZbttLi3k3nhoMQGaOGuQ/viewform?c=0&w=1&usp=mail_form_link

Ďakujem....