Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Emanuel Orban
29.09.2020 17:07

Trianon v dokumentoch

V dňoch 9. septembra – 12. októbra 2020 je k dispozícii návštevníkom Univerzitnej knižnice na Michalskej ulici 1 v Bratislave výstavná expozícia s historickým námetom Trianon v dokumentoch-Storočná história hraníc Slovenska. Hlavnú záštitu nad odborným podujatím prevzalo Ministerstvo vnútra SR(odbor archívov a registratúr) v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave. Koncepcia výstavy pozostáva aj z výpožičiek z nasledovných odborných inštitúcií konkrétne zo Slovenského národného archívu, Štátneho archívu v Banskej Bystrici, v Košiciach, v Nitre, Odboru správy štátnych hraníc MV SR, Diplomatického archívu MZVaEZ SR, Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice, Maďarského národného múzea a iných. Výstavná expozícia stavia na dobových čiernobielych fotografiách, dokumentoch, kartografických mapkách, ktoré sprístupňujú autentické udalosti vzťahujúce sa k 100. výročiu podpisu Trianonskej mierovej zmluvy(4.júna 1920).

Výstavná expozícia prostredníctvom informačných panelov s bohatými faktografickými údajmi približuje verejnosti situáciu Slovákov v Uhorsku na začiatku dvadsiateho storočia, ozrejmuje príčiny rozpadu Rakúsko-Uhorska(1918), vznik Československa(28.10.1918) a Martinskej deklarácie(30.10.1918), obsadenie Slovenska maďarskými vojskami, význam Parížskej mierovej konferencie pre jednotlivé európske krajiny(1919), podpísanie mierových zmlúv(Versaillská, Saint-Germainská, menšia Saint-Germainská, Neuillská, Sévreská), význam Trianonskej mierovej zmluvy pre Československo a iné nástupnícke štáty(1920), vymedzenie štátnych hraníc medzi Československom-Slovenskom a Maďarskom. Informačné panely obsahujú aj nasledovné fotografické snímky oživujúce priebeh historických udalostí – portrét predsedu SNR Matúša Dulu, zápisnica z porady SNR v Martine 30.10.1918, propagačný materiál československých légií 1918-1919, protokol o režime pohybu na moste cez Dunaj 1921-1922, československá cestovná legitimácia na účel malého pohraničného styku 1929, československý cestovný pas s odtlačkami pečiatok československej a maďarskej štátnej hranice v Komárne 1936-1938, pokyn mešťanostu Banskej Bystrice k vypracovaniu súpisu reštitučných nárokov podľa článku 168 Trianonskej mierovej zmluvy 1921, oznam Gemersko-malohontských župných novín o podpísaní Trianonu 1920 a pod. 

Slováci ako etnikum začiatkom dvadsiateho storočia boli neustále utláčaní, najmä zo strany Maďarov, čo jasne potvrdzujú nasledovné procesy – zatvorenie slovenských gymnázií, zrušenie Matice slovenskej(70.roky 19.storočia), prijatie Apponyiho školských zákonov. Slováci ako na protest daných udalostí začali masívne odchádzať do iných častí monarchie(sezónne práce), alebo emigrovali do zámoria. Rozpad Rakúsko-Uhorska súvisel so zánikom 1.svetovej vojny, najväčšieho globálneho konfliktu s fatálnymi dôsledkami pre Európu, ktorej výsledkom bola strata životov miliónov vojakov a civilného obyvateľstva. Na území Slovenska boli vojenskou technikou najviac zasiahnuté regióny Šariša(sever) a Zemplína na prelome rokov 1914-1915. Rozpad habsburskej monarchie bol podmienený víťazstvom štátov Dohody(Francúzsko, Veľká Británia, Rusko) potvrdzujúcich orgán Československej národnej rady(február 1916, E. Beneš, T. G. Masaryk, M. R. Štefánik) ako vládne združenie spojeneckých krajín vrátane kľúčových predstaviteľov juhoslovanského odboja. Významným štátnym útvarom na mape Európy bola Československá republika s medzinárodne garantovanými hranicami, v rámci ktorých vojaci náhradného práporu 25. vlastibraneckého streleckého pluku obsadili v noci z 3. na 4. novembra 1918 Holíč, Gbely a Malacky. Trianonská mierová zmluva prispela k uznaniu nezávislosti Československa(vrátane Podkarpatskej Rusi) a iných nástupníckych štátov Maďarskom. Počas trvania Parížskej mierovej konferencie 1919-1924 sa stanovili nové štátne hranice v závislosti od etnických, hospodárskych, komunikačných kritérií a iných strategických aspektov. Štátne hranice tvorili ucelený geografický a geopolitický celok. Vymedzili sa nové hranice Maďarska s Československom, Rumunskom, Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov(budúca Juhoslávia) a Rakúskom. V prípade hraníc Československa a Maďarska išlo o mestá a mosty bývalého územia Uhorska(Komárno, Štúrovo, Slovenské Nové Mesto). Ich dôležitým symbolom sa stala hraničná čiara(dohody o malom pohraničnom styku pre oba štáty-máj 1927- vykonávatelia profesií-lesníci, vinári a poľnohospodári).

Výstavné podujatie zachytáva chronologický priebeh dejinných udalostí v živote príslušníkov národností a menšín obývajúcich územie Slovenska(Slováci verzus Maďari). Definuje hlavných aktérov asimilačného procesu, príčiny politických stretov, čo napokon našlo bohatý ohlas v propagandistickej tlači(plagáty, letáky, pohľadnice) dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Výstavné podujatie s odborným pracovníkom knižnice zabezpečujúcim dozor je prístupné širokej verejnosti v čase otváracích hodín.

Otváracie hodiny: Po-Ne 11.00 - 18.00

Súvisiace články

22.03.2018 07:11

Trochu nostalgie

Máme v škole v triede projektory, niekde interaktívne tabule. Využívam ich ozaj hojne. Ale...
09.04.2019 14:15

Rozumieme si? Komunikácia extroverta s introvertom

Otázky ku komunikácii a uvedomenie si čo nás spája a čo rozdeľuje. Polarita a postoj extroverta a introverta v komunikácii pri riešení pobléov a úloh.
10.09.2018 14:54

Hanácké múzeum( skanzen) v Příkazoch sa vidieť oplatí

Hanácké múzeum( skanzen) sídli v obytnej hospodárskej budove priamo v centre obce. História vzniku objektu siaha do konca devätnásteho storočia. Súčasťou hlavného centra obce Příkazy u Olomouce je Kaplnka sv. Cyrila a Met...