Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Emanuel Orban
06.03.2019 16:33

Výstava Listování Slovenskem

Výstava Listování Slovenskem je verejnosti prístupná od 14.02.2019 do 30.03.2019 v Barokovom nádvorí Univerzitnej knižnice v Bratislave. Hlavnou autorkou odborného podujatia je vyštudovaná kulturologička a historička Mgr. Monika Kapráliková, PhD., ktorá výstavu zostavila za pomoci knihovníka Památníka národního písemnictví v Prahe PhDr. Karela Kolaříka, Ph.D. Je výlučne určená pre návštevníkov knižničného priestoru.

Z koncepčného hľadiska výstava mapuje stav vydanej slovenskej literatúry v českých nakladateľstvách v rokoch 1918-1939, reflektuje významné partnerské projekty Čechov a Slovákov, knižné publikácie, antológie, učebnice, slovníky s tematikou prírody, ľudovej kultúry a historického vývinu spomínaných národností. Výstava je spracovaná vo forme prehľadných informačných tabúľ s bližšími popiskami, vyobrazenými knižnými publikáciami, fotografiami osobností literárneho a umeleckého života skúmaného obdobia.

V období prvej Československej republiky existovali aj legendárne nakladateľstvá Leopolda Mazáča, Františka Borového, Melantrichova knižnica, a pod. Pokrokové myšlienky vyslovila aj Edícia mladých slovenských autorov(dalej EMSA). Nakladateľstvo Leopolda Mazáča zabezpečovalo vydávanie mesačníka s literárnou a umeleckou tematikou Elán s cieľom rozvíjania českého a slovenského kultúrneho dialógu. Kľúčovým predstaviteľom EMSA bol básnik Ján Smrek, pracovník nakladateľstva Leopolda Mazáča, ktorý sústredil okolo seba skvelý tím nadšencov konkrétne prozaika, redaktora Štefana Letza a kmeňového výtvarníka Martina Benku. Nakladateľstvo Františka Borového sa špecializovalo na vydávanie českej poézie a prózy. Melantrichova knižnica realizovala preklady diel autorov, zväčša ruskej proveniencie L. N. Tolstého, I. S. Turgeneva, F. M. Dostojevského, vydávala časopis Slovenské smery umelecké a kritické, na jeho redigovaní sa podieľali Emil Boleslav Lukáč a Ján Jesenský(od novembra 1933). Od roku 1935 sa na vydávaní časopisu Slovenské smery umelecké a kritické podieľalo bratislavské nakladateľstvo Etos. Prelomové obdobie sme zaznamenali medzi rokmi 1928-1938, kedy prekvitali aktivity hnutia pražskej družstevnej práce aj s románovými dielami Mila Urbana Živý bič, Petra Jilemnického Pole neorané, Kus cukru a pod. Súťaž o najlepší román družstevnej práce v roku 1937 vyhral Peter Jilemnický, ktorý sa umiestnil na prvom mieste s dielom Kompas v nás. Výnimočný ohlas v danom období získala aj tvorba revolučných výtvarníkov, ide o Štefana Bednára, Janka Alexyho, Kolomana Sokola a iných.

Celkový dojem z výstavy hodnotíme pozitívne pre bohatú faktografickosť a najmä pútavosť, či výstižnosť spracovania problematiky. Dozviete sa nové a nové informácie, poprípade získate motiváciu ako čitateľ ponoriť sa do hodnotných príbehov vybraných knižných diel.

 

 

 

 

Súvisiace články

20.03.2016 14:15

Atraktívne študijné odbory alebo len ich názvy?

Keď si otvoríme webové stránky niektorých škôl, tak začneme okamžite rozmýšľať, na čo sú niektoré školy zamerané. Mám na mysli zameranie škôl podľa ponúkaných študijných a učebných odborov. Je neuveriteľné, aký „mix“ odborov po...