Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Silvia Bodláková
04.08.2020 07:06

Zamyslenie hlavne nad integráciou

Integráciu vidím ako fajn nápad, ale... nie je premyslená. Špeciálny pedagóg v škole vie lepšie povedať a pomôcť, či je správa z poradne, kde sa rieši dieťa individuálne, naozaj "dobrá".

Od septembra budem mať šiestakov na matematike. Dosť z nich bude na nižšom stupni vnímania z matematiky. Minulý školský rok som to s piatakmi ozaj ťažko riešila. Asistenta som k nim nemala. Aj keď vďaka odchodu na osemročné gymnáziá sa mi deti v triede premiešajú. Nerozumiem, prečo, keď niekoho integrujú a odporučia mu mať v škole asistenta, mu ho automaticky nepridelia, prečo ho má škola zháňať. A kde? Neviem vypísať nejaký projekt a ani kam ho vypísať. Naozaj nemám na to kapacitu. A z druhej strany, na projekty zvyčajne príde asistent na rok-dva. Asistent by mal byť súčasťou školy, aby vznikla vzájomná dôvera a pohoda na hodine. Medzi dieťaťom, asistentom, učiteľom. Aby sa vzájomne poznali. Keď chce ministerstvo a spoločnosť integrovať do škôl, prosím, ale potom nech to dokončí aj do dôsledkov. Nech máme na škole špeciálnych pedagógov, psychológov, ktorí sú pre tieto deti priamo v škole. Učiteľ môže zaskočiť na radu aj prísť pochváliť dieťa čo sa mu podarilo. Nie, že škola má na projekt psychológa alebo síce na stálo, ale len jedného a to iba na polovičný úväzok. Špeciálneho pedagóga nemá. Pani z poradne nemá čas prísť pozrieť dieťa do školy a tak ho vidí len v individuálnom svetle niekde v malej miestnosti, nemá možnosť ho vidieť v obraze so spolužiakmi. Nemá teda možnosť porovnať správanie sa dieťaťa. Keby aj prišla raz za dva roky - naozaj ani asi nevie z jednej hodiny odpozorovať správanie dieťaťa a posúdiť ho v rámci kolektívu.

Milí priatelia, podľa mňa by toto malo byť dominentné pre zmeny v školstve. Nie, obsah učiva. A ak obsah učiva na matematike, určite sa vrátiť ku všetkému, čo sme učili pred dvanástimi-trinástimi rokmi. Lebo my, na matematike, nemáme aké vedomosti prepájať. Z praktických skúseností, aké sme mali my v ich veku a prípadne ešte mali deti pred dvadsiatimi rokmi, nemajú ani polovicu. Myslím praktických z domu, z rodiny, zo spoločnosti, z ktorých sme kedysi bežne vychádzali pri výuke.
Veľa integrovaným deťom nevedia doma pomôcť rodičia. Sami nerozumejú prečo má dieťa problém a aj keď mu chcú pomôcť, proste nie sú na to stavaní. Veľa rodičov nechce rozumieť, že dieťa má v škole ťažkosti a nechcú ísť do poradne - ešte stále je to pre veľa z nich hanba. Preto psychológ, špeciálny pedágog na škole - a počet podľa počtu detí na škole - je dôležitý. Naozaj musíme v škole urobiť pre nich všetko čo vieme. A týchto detí, detí s ťažkosťami, je čím ďalej viac a viac, nevedia sa naučiť čítať, ... Sám učiteľ na hodine to neurobí. Dieťa a koľkokrát ich je v triede aj viac, majú napísaný o individuálny prístup z poradne aj keď nie sú priamo integrovaní. Dnes množstvo detí je aj piatej či šiestej triede nesamostatných. Nie sú schopní si zbaliť do tašky pomôcky, zapísať si zadanie domácej úlohy či prichystať pomôcky na lavicu na vyučovanie a v polovici hodiny ich ide hľadať do šatne či skrinky alebo aj má pomôcky v taške, ale nevie kde a nechce sa mu ich hľadať. A nie sú to deti integrované či deti, ktoré by mali vyžadovať individuálny prístup podľa špecialistov. V triede je 30 detí a dnes každý rodič chce od učiteľa individuálny prístup k svojmu dieťaťu. ...

Poviem Vám príklad z posledných školských rokov. Mám v triede hŕstku detí, ktoré sa chcú učiť, sú k tomu vedené aj sa im venujú rodičia. Potom pár detí, ktoré majú ťažkosti, ale vďaka vzájomnej komunikácii dieťa-rodič-učiteľ a za obrovského úsilia rodičov (ďakujem mamičky a oteckovia|, dieťa sa posúva. Žiaľ veľká časť sú deti, ktorých rodičia chcú, aby sa deti učili len v škole, doma sa s nimi ani nerozprávajú, nehrajú... prípadne im zaplatia krúžky, aj dva-tri na každý deň popoludní a dieťa je preťažené, ale nie školou! Proste nemá čas len tak prejsť sa bosé a vyvetrať si hlavu alebo posedieť na prašiaku s kamarátmi.

Začala som teda písať, podľa vzoru pre ôsmakov - https://www.dobre-napady.sk/novinky/1541-ucebnica-matematiky-pre-osmakov -, pre mojich šiestakov a ich rodičov učebnicu na internete. Proste prepájam dohromady pracovné listy, ktoré som robila za posledných dvadsať rokov deťom, ktoré som učila. Spájam pracovné listy z našej webky, ktoré tam ukladám za viac ako trinásť rokov. A je mi smutno. Vidím ako znižujeme latku vedomostí našich detí a čo všetko sme vypusti z matematiky, fyziky, chémie napriek tomu, že je dnes technická doba a deti toho potrebujú práve naopak - omnoho viac. Mala som možnosť vidieť zahraničné učebnice. Aj momentálne mám doma jednu sériu zo Singapuru. Nie to tak v iných krajinách.
Učebnicu som uložila na internet https://www.dobre-napady.sk/novinky/1542-ucebnica-matematiky-pre-siestakov  bez hesla, ktoré by mohli zabudnúť. Hlavná stránka www.dobre-napady.sk má zapamätovateľné meno a tak ju vyhľadať nebude také náročné. Mobil si žiak nikdy nezabudne - to som ešte nevidela. Môže teda v nej listovať a riešiť úlohy. Už len, aby nezabudol pero, ceruzku či rysovanie pomôcky a zošit.

Písala som čo najviac po lopate, aby rodičia, ktorí chcú pomôcť svojim deťom a vidia, že dieťa stále zabúda v škole alebo doma pracovný zošit, učebnicu, či vidia alebo chápu, že pri nižšom IQ alebo výrazných poruchách učenia, proste vypne v polovici hodiny, lebo je unavené alebo ho už prevalcovala logická úloha ... mali ako. Pre rodičov, čo chcú posunúť svoje dieťa aj napriek poruchám učenia či iným ťažkostiam. Takto sa budú môcť aj mňa lepšie popýtať na to, čo potrebujú. Do septembra musím poopravovať preklepy a pripraviť výukové testy - v našich končinách neveľmi známe. Počas voľna-nevoľna som ich začala robiť triedam, ktoré som učila. Dieťa si vedelo samé otestovať ako vie učivo, svoje výsledky aj správne spolu so vzorovými riešeniami poslať na svoj mail. Vedelo potom, čo sa má opýtať na vysvetlenie ešte raz či sa len proste vrátiť k videu, ktoré bolo k danej téme určené. Výuka sebakritického a kritického myslenia.
Už len vymyslieť ako - nech si deti nosia zošity, perá, ceruzky, rysovacie pomôcky. Poradíte?

Aby ste si nemysleli, že som proti integrácie. Ale vôbec nie! Len ju mať dobre premyslenú, kým ju začneme realizovať alebo čo najrýchlejšie doriešiť v praxi muchy, ktoré sme ako učitelia a špeciálni pedagógovia našli. Aj preto som toto napísala v skupine zavretá škola na FB rodičom, že sa v nej spolili rodičia, čo chcú meniť školstvo. Žiaľ takto dôležitú vec vôbec vo svojich podmienkách na zmenu školstva nespomínajú. Mali by si uvedomiť, že pri integrácii nejde len o deti, ktoré sú integrované, ale aj o ich spolužiakov. Teda o deti, ktoré sa chcú učiť logickými metódami - kde podľa mňa patrí práve Hejného metóda alebo normálne, majú chuť ísť rýchlejšie či aspoň normálnym tempom s vedomosťami a deti pri integrácii majú zvyčajne pomalšie tempo a musí sa im znižovať obsah... Takže mi to príde, že sa pomaly dostaneme k tomu, čo je v niektorých krajinách na západe. V súkromných školách si platia rodičia učenie pre deti, ktoré chcú dostať vyššie a v štátnych zostávajú deti s nižším obsahom a vedomosťami. Myslím si, že toto nie je dobré. Nechcem, aby sa to u nás tiež stalo. Tak sa spoločnosť bude ešte viac polarizovať. Integráciu vidím ako fajn nápad, ale... nie je premyslená. Špeciálny pedagóg v škole vie lepšie povedať a pomôcť, či je správa z poradne, kde sa rieši dieťa individuálne, naozaj "dobrá". Práve naopak, lepšie môže pomôcť aj v škole posúdiť - v kolektíve - či a ako lepšie upraviť, ktorý predmet má dieťa navštevovať či môže nenavštevovať. A podobne. Asistent zase vidí dieťa na hodine lepšie. Učiteľ ho nevidí celú hodinu, robí aj s inými deťmi v triede.

Asistent a špeciálny pedagóg potom v konečnom dôsledku aj poradí rodičovi kam by malo dieťa ísť na školu po skončení deviatej triedy. Toto špeciálny pedágog z poradne podľa mňa nevie posúdiť, lebo nevidí dieťa v kontexte s inými deťmi, vidí ho ako individualitu.