Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Helena Rusnáková
06.05.2017 17:30

Zanietený národný buditeľ, včelár a ovocinár,mecenáš Juraj Holček

Nie je možné, aby sa každá osobnosť, zaslúžiaca sa o vybojovanie práv nášho národa, dostala na stránky učebníc dejepisu, či na stránky učebníc literatúry. Práve preto je potrebné vyhľadávať tieto osobnosti, študovať ich život a dielo a poznatky odovzdávať deťom a mládeži, aby pochopili historické súvislosti daného obdobia.

K osobnostiam, ktorých život a dielo si zaslúži našu pozornosť patrí aj Juraj Holček / 5.apríl 1811 - 4.máj 1869/.

Juraj Holček patrí k tým osobnostiam nášho národného obrodenia, ktorí stáli pri zrode Matice slovenskej, ktorí sa starali o rozvoj kultúry a vzdelanosti nášho ľudu.

V kruhu svojej rodiny bol vedený k láske k slovenskému ľudu, v čom ho podporovali i jeho učitelia. Mladý Juraj sa rozhodol pre kňazskú dráhu. Študoval v Modre, Bratislave, Komárne, Segedíne, Trnave. V roku 1835 sa naplnil jeho cieľ – bol vysvätený za kňaza. V tomto roku začal svoju kňazskú dráhu ako administrátor v Slovákmi osídlenej pilíšskej obci Kostolec (Kestúc) pri Ostrihome. Tu nastúpil na zastupovanie chorého farára dňa 30. septembra 1835.

Ešte v tom istom roku bol preložený do Majcichova, kde pôsobil ako kaplán. V rokoch 1836-37 administrátorom v Jablonici a potom opäť takmer sedem rokov kaplánom v Trstíne.

Miesto farára a tým aj prvú faru dostal v roku 1843 vo Veselom pri Piešťanoch, odtiaľ v roku 1848 prešiel do Dolného Ohaja. Na fare v Dolnom Ohaji – s filialkou Hul pôsobil 17 rokov. V roku 1865 nastúpil na posledné miesto svojho pôsobenia, na faru do Jasovej (okres Nové Zámky), kde pôsobil do svojej smrti 4. mája 1869.

Na všetkých pôsobiskách popri svojej práci duchovného pomáhal nadaným študentom pri ďalšom vzdelávaní a ako ich mecén mal radosť, že z mnohých sa stali poprední odborníci v zvolených odboroch.

Aktívne sa zapájal do budovania škôl v obciach, kde pôsobil, dokonca na nich sám aj vyučoval. Venoval sa vinohradníctvu a zaujímal sa aj o ľudové liečiteľstvo. Pozorne sledoval životnú cestu mnohých nadaných študentov, ktorým pomáhal na ceste za úspechom. K týmto študentom patrili Ján Holček - vo Viedni zostrojil vodný stĺpový stroj, Štefan Noel - vyštudoval maliarstvo a Ján Luca - autor viacerých vynálezov vo Viedni. Juraj Holček ako zakladateľ alemnea pri banskobystrickom gymnáziu často odprevádzal svojich kandidátov na štúdia.

Juraj Holček sa venoval aj publicistickej činnosti, vo svojich príspevkoch poukazoval na problémy pospolitého ľudu. Podporoval vznik a činnosť spolkov triezvosti, ktorých ústrednou myšlienkou bola obrana pospolitého ľudu pred pijanstvom. Svoj prvý spolok založil počas pôsobenia vo Veselom. Osobne stýkal s viacerými významnými osobnosťami slovenského národného života . Ján Francisci vo svojich spomienkach ho opisuje,ako viedol štyroch detvianskych mládencov na Slovanský ples do Viedne na fašiangy r.1850: „ Na Ohaji sme zatiahli na nocľah k Ďurkovi Holčekovi, tamojšiemu katolíckemu farárovi, ktorého sme síce na takej ceste prekvapili, ale nám bol rád , učastoval a vystrojil nás všetkých hojne a ochotne. ( 1 ) Ako sa vyvíjal vzťah Holčeka k spisovnej slovenčine? Do roku 1846 bol Juraj Holček ako katolícky farár tvrdým bernolákovcom. V auguste 1846 v 38. čísle Orla Tatranského uverejnil Osvedčenie, že prečítanie Štúrovho spisu „Nárečja slovenskuo“ ho presvedčilo a pripája sa k stredoslovenčine ako spisovnému jazyku. O rok neskôr prostredníctvom časopisu Orol Tatranský pozval všetkých zakladateľov spolkov triezvosti k nemu do Veselého na poradu, kde sa vtedy dohodli na pristúpenie k spoločnej slovenskej veci. V roku 1847 sa zúčastnil výročného zhromaždenia prvého celoslovenského kultúrneho spolku Tatrín v Čachticiach, ktorého sa zúčastnilo až 18 katolíckych kňazov. Najväčšia pozornosť na ňom bola venovaná kodifikovaniu spisovného jazyka. V tom istom roku z dôvodov schválenia stanov spolku, deputácia členov Tatrína, v ktorej bol aj Holček, obrátila sa na vládu a snem o potvrdenie stanov. Udalosti na jar roku 1848 zmarili tento zámer. Holček nechýbal ani medzi účastníkmi memorandového vyslanectva v Pešti, 27. júna 1861. (2)

 Koncom každého roka robil záznamy o najdôležitejších udalostiach roka, ktoré výrazne ovplyvnili život ľudí v regióne kde pôsobil, rovnako sledoval celospoločenskú problematiku. (Záznamy sú dostupné v archívnych materiáloch – Štátny archív , Ivanka pri Nitre).

O založení Matice slovenskej napísal: „...Tento rok je pamätný, pretože slovenský národ dostal povolenie zriadiť si literárny spolok pod menom Matica. Na tento spolok behom roka chudobný slovenský národ, túžiaci po vlastnej kultúre , prispel 100 tisíc zlatých. Prvý zjazd Matice sa uskutočnil v Turčianskom sv. Martine. Na tomto zjazde som sa zúčastnil aj ja, ako zakladateľ Matice. Za toto ma mali v nenávisti zaslepenci, ktorí nechceli dopriať ľudu kultúru...“ (3). Vo svojich zápisoch sa okrem významných kultúrnopolitických udalostí zameriaval aj na otázky týkajúce sa poľnohospodárstva. V zápisoch z roku 1866 sa dočítame: „ Tento rok bude pamätný pre tú neslýchanú neúrodu, aká nebola ani v rokoch 1789 a 1817, povestných pre neúrodu. Všetky oziminy i jariny sa tak krásne darili, že každý očakával tú najlepšiu úrodu. Avšak v noci z 23. na 24. mája prišiel 5 stupňový mráz , ktorý spálil všetko , čo bolo zelené. Ľudia poväčšine hneď obilie pokosili. Pokosené obilie znovu vyhnalo a vrátilo aspom semeno. Bolo by sa viac urodilo, ale potom prišla suchota. Najlepšie urobili tí, ktorí obilie vyorali a zasiali pohánku, ktorá sa mimoriadne dobre vydarila. Fazuľu a kukuricu bolo treba sadiť druhý raz, ale potom im uškodila veľká horúčavosť, ktorá mala 10. júna 30 a pol stupňa v tieni. …. “ (4)

 Čítanie zápisov Juraja Holčeka nám približuje vierohodne dobu, v ktorej žil, jeho zmýšľanie a snahu o zlepšenie životnej úrovne a vzdelanosti nášho ľudu . Dnes s úctou spomínajú na osobnosť Juraja Holčeka všade tam, kde v minulosti pôsobil .

 

Poznámky  

  • www.dolnyohaj.sk/historia/holcek.htm
  •  tamtiež

  • 3.- 4. Zápisy Juraja Holčeka v knihách rímskokatolíckej matriky. Zdroj : Štátny oblastný archív Ivanka pri Nitre.

    Foto

    Pamätná tabuľa J.Holčeka v obci Dolný Ohaj.