Späť na zoznam
Vysoké školy
Autor: UCN
15.10.2017 16:00

Fínske (nielen) školstvo na vlastnej koži

Fínsko je dlhodobo považované za krajinu s jedným z najlepších vzdelávacích systémov na svete, čo pri návšteve krajiny ocenil aj prezident SR Andrej Kiska, keď uviedol, že „Fíni postavili pokrok na kvalitnom školstve a výskume, prepojili ho s praxou.“ Dôkazom toho sú aj vynikajúce výsledky, ktoré fínski študenti pravidelne dosahujú v každoročnom testovaní PISA, kde sa v rámci krajín OECD pravidelne umiestňujú na popredných priečkach.

Napriek istému zhoršeniu výsledkov v posledných rokoch zapríčinenému jednak škrtmi výdajov na vzdelanie, klesajúcou ekonomickou výkonnosťou krajiny, ale tiež faktormi, ako je zvyšujúci sa rozdiel medzi študijnými výsledkami dievčat a chlapcov či nárastom času, ktorý fínski študenti trávia pred obrazovkou, ponúka Fínsko stále príklad toho, ako môže relatívne malá krajina s populáciou podobnou tej slovenskej produkovať študentov na vrcholovej svetovej úrovni. Paradoxne, spomenuté zhoršenie, i keď zatiaľ v podstate bezvýznamné, môže poukazovať na to, aké dôležité je zabezpečiť dostatok financií na vzdelávací systém – zdá sa, že ich nedostatok sa dokáže prejaviť na kvalite školstva rýchlejšie, ako by si človek mohol myslieť, a to aj v prípade, ak je to vaše práve jedným z najlepších na svete. Detailne sme sa príčinám úspechu fínskeho školstva venovali už v minulosti v texte Ľubomíra Pajtinku, preto vám tentoraz prinášame rozhovor so slovenskou študentkou Alexandrou, ktorá študovala na Laurea University v Espoo neďaleko Helsínk a na Východofínskej univerzite v Joensuu, teda mala možnosť zažiť Fínsko na vlastnej koži.

Ahoj, Alexandra, prečo si sa rozhodla práve pre Fínsko?

Vždy som sa zaujímala o Fínsko, fascinovala ma jeho kultúra a krajina ako taká. Pôvodne som dokonca premýšľala nad štúdiom fínskeho jazyka a kultúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, nakoniec som sa však rozhodla študovať biznis. Vo výbere zohrala, samozrejme, úlohu aj povestná kvalita fínskeho školstva – štúdium som teda chápala tiež ako vhodnú voľbu aj z pohľadu prínosu pre moju kariérnu budúcnosť.

Často sa hovorí, že krajina je presne taká, akí sú jej obyvatelia. Akí sú teda Fíni?

Toto je veľmi ťažká otázka, keďže podľa môjho názoru je takmer vždy nemožné generalizovať ohľadom takej veľkej skupiny, akou je národ. Zároveň nie som expert na fínsku kultúru a svoje názory mám založené výhradne na svojej osobnej skúsenosti. Z môjho pohľadu sú teda Fíni predovšetkým veľmi príjemní ľudia, ochotní kedykoľvek pomôcť, a to aj úplne neznámemu človeku. Raz po ceste do školy mi napríklad spadla reťaz na bicykli a takmer okamžite sa u mňa pristavil okoloidúci pán v stredných rokoch s otázkou, či nepotrebujem pomôcť. Napriek tomu, že mal na sebe oblek a očividne sa ponáhľal do práce, neváhal kľaknúť si, doslova si zašpiniť ruky a nohavice a opraviť mi spadnutú reťaz.                                                          

Tradične sa tiež hovorí, že Fíni prejavujú málo emócií, čo však neznamená, že sú to chladní ľudia. Je pravdou, že majú radi svoje súkromie (v ponuke realitných kancelárií je najväčšou devízou akejkoľvek rekreačnej chatky fakt, že je situovaná ďaleko od ostatných) a typický Fín teda asi nemá potrebu aktívne vyhľadávať spoločnosť za každú cenu (i keď sa vedia zabaviť naozaj dobre), avšak inak ide o skutočne priateľských a ochotných ľudí. V porovnaní so Slovákmi sú ale oveľa menej zhovorčiví – a to najmä na severe krajiny, v Laponsku. Anglicky sa však zase dohovoríte v podstate kdekoľvek.                                                                                                                                         
Fíni sú tiež značne rovnostárski – to sa odráža v tom, že si vôbec nepotrpia na tituly, skôr naopak, je pre nich zvláštne, ak sa niekto predstavuje titulom či ak napríklad nadriadený dáva pocítiť podriadenému, že sú na inej úrovni. Na mojej univerzite bolo pravidlom, že študenti a profesori sa oslovovali krstným menom. Bežné to je tiež v pracovnom prostredí – pri návšteve jednej z najväčších telekomunikačných spoločností vo Fínsku som mala možnosť vidieť, že všetci zamestnanci vrátane manažérov sedia a pracujú spoločne v jednej miestnosti, pričom nikto nemá vyhradený vlastný stôl, ale môže si vždy vybrať, kam si sadne. Tento kolektivizmus sa prenáša aj do prístupu jednotlivcov či firiem  k spoločnosti – vlastný profit je vždy spojený aj so snahou o prospech pre spoločnosť (investície do zelenej energie, obnova mesta atď.).                                                                                                                  
Na záver je asi nutné priznať, že Fíni, podobne ako Slováci, si radi vypijú, a to napriek vysokým cenám alkoholu v krajine. Množstvo z nich preto využíva možnosť zakúpiť si lacnejší alkohol v okolitých krajinách – napr. v Estónsku. Istú podobnosť je tiež vidieť medzi vzťahom Fínov a Švédov, resp. Slovákov a Čechov, keď tí prví vnímajú druhých ako akýchsi starších bratov so všetkým dobrým aj zlým, čo k tomu patrí.

Odráža sa povaha Fínov aj v prístupe k vzdelaniu?

V prvom rade Fíni veľmi striktne dodržiavajú pravidlá –  to znamená, že počas štúdia som nikdy nezažila, aby akýkoľvek fínsky spolužiak podvádzal pri skúškach alebo počas štúdia vo všeobecnosti. Taktiež sa v rámci vzdelávacieho systému prejavuje fínska nekonfliktnosť. Je takmer nemožné dostať akúkoľvek kritickú spätnú väzbu zo strany vyučujúcich, čo vie byť často nielen frustrujúce, ale pravdepodobne aj kontraproduktívne. Raz som odprezentovala jednu svoju veľmi zle pripravenú prezentáciu, ktorá bola navyše extrémne nudne podaná, avšak profesorova reakcia bola výhradne pozitívna. Záujem spoločnosti na vysokej kvalite života sa prenáša aj do škôl, keď sú budovy v technicky dobrom stave, a to aj v prípade, keď ide o staršie budovy, okolie je upravené s množstvom zelene a najmä nepreberným množstvom možností športovať. Počítače a ďalšie vymoženosti modernej techniky sú bežnou súčasťou výučby.

Systém výuky nefunguje jednosmerne – vo Fínsku profesor poskytne potrebné informácie, ich spracovanie, vyhodnocovanie, ale aj tvorba záverov je na študentovi, čo pomáha rozvíjať kritické a analytické myslenie. V tomto je teda vidieť tiež dôraz na individuálny rozvoj schopností jednotlivca, ktorý tak môže byť následne plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Na to ho pripravujú veľmi časté skupinové projekty, ktoré pomáhajú rozvíjať tímové schopnosti, ale tiež simulovať reálne pracovné prostredie, keďže sa zvyčajne nepracuje len s teóriou, ale aj reálnymi príkladmi z praxe.

Často sa uvádza, že hlavným faktorom stojacim za úspechom fínskeho školstva sú kvalitní učitelia. Je to naozaj tak?

Rozhodne sú jedným z najdôležitejších komponentov. To však vyplýva predovšetkým z uznania, ktoré má učiteľská profesia v rámci spoločnosti. Hoci finančne údajne nejde o (na fínske pomery) bohvieako platenú profesiu, byť učiteľom je prestíž a len tí najlepší študenti sa dostanú na štúdium pedagogiky, pričom do úvahy sa neberú len ich výsledky počas doterajšieho štúdia, ale aj motivácia, medziľudské zručnosti atď. Práve to sú možno najväčšie rozdiely oproti Slovensku, kde je profesia učiteľa podľa môjho názoru často nedocenená, a to ako finančne, tak aj z hľadiska postavenia v spoločnosti.

Aký je vzťah Fínov k cudzincom?

Asi sa o tejto téme nedá hovoriť paušálne, keďže je to značne individuálna záležitosť, podobne ako na Slovensku. Avšak v období, keď som vo Fínsku študovala (t. j. pred 4 rokmi), tam stále nebolo vidieť nejako veľa cudzincov, čo sa odrážalo aj na správaní domácich, ktorí si často veľmi zvedavo obzerali kohokoľvek, na kom bolo vidieť, že nepochádza z Fínska. Už vtedy však vo Fínsku pracovalo pomerne značné množstvo španielskych zdravotných sestier, takže mnohí Fíni ma (najmä v prípadoch, keď boli viac či menej spoločensky unavení) presviedčali, že musím byť zo Španielska, keďže som na ich pomery skôr tmavší typ.

Poznajú Fíni Slovensko? 

Poznajú ho dokonca veľmi dobre! ???? Je to vďaka hokeju, ktorý je v krajine najpopulárnejším športom, a Slovensko je preto vnímané najmä ako krajina s vynikajúcimi hokejistami. Moji fínski známi zvykli často hovorievať, že by sme sa mali opäť zjednotiť s Čechmi a vytvoriť tak neporaziteľný hokejový tím. Na druhej strane sa ale samozrejme objavujú prípady, keď si Fíni zamieňajú Slovensko a Slovinsko – mňa osobne sa napríklad pár z nich spýtalo, aké máme more. J  

Aké sú náklady na život študenta v porovnaní so Slovenskom?

Fínsko je pre priemerného Slováka určite drahá krajina, čo, samozrejme, súvisí s tým, že fínske platy sú značne vyššie ako tie slovenské. Prenájom izby v trojizbovom byte na okraji Helsínk ma vyšiel približne 400 eur mesačne – prípadné štipendium na Erasme tak pokryje maximálne túto položku. Jedlo je drahšie tiež, avšak ak človek vie, kam ísť, dá sa nakúpiť aj za ceny porovnateľné so Slovenskom. Komplexne je to ale určite drahá záležitosť a treba si vopred spočítať, či si to človek vôbec môže dovoliť. O štipendium fínskej vlády môže zahraničný študent požiadať až po dvoch rokoch života v krajine.

Chýbalo ti počas tvojho štúdia niečo zo Slovenska? Je niečo fínske, čo ti zase chýba u nás?

Vo Fínsku mi chýbala predovšetkým rodina a tiež slnko, keďže v zime je tam polárna noc, čo vie byť celkom depresívne. Aj preto majú vlastne Fíni k dispozícii špeciálne vitamíny so zvýšeným obsahom vitamínu D. Z Fínska mi chýba určite príroda s množstvom jazier, kvalitná doprava a tiež ochotní ľudia. Slovensku by tiež prospela väčšia starostlivosť o svoje okolie – predovšetkým mestá by tak mohli byť oveľa čistejšie.

Odporučila by si našim čitateľom návštevu Fínska?

Určite! Najmä sever krajiny – Laponsko. Dá sa tam vidieť polárna žiara, vyskúšať psie záprahy, navštíviť sobie alebo husky farmy. Mládežnícke centrum Vasatokka v Inari ponúka tiež možnosť naučiť sa stavať vlastné quinzee (iglu na krátkodobé využitie), vyskúšať jazdu na snežnom skútri či rybárčenie na ľade. Povinnosťou je návšteva Santa Clausovej dediny v Rovaniemi. Zážitkom na celý život je tiež návšteva pravej fínskej sauny – asi nikdy predtým ani potom som nevidela postarších Fínov tak nahlas sa smiať, ako keď videli trpieť v saune mojich spolužiakov zo Španielska – samozrejme, to bol dôvod na ďalšie zvyšovanie teploty. ????

Ďakujeme za rozhovor.

 

UCN

Súvisiace články

28.07.2017 10:32

Slovenské univerzity a výskumné pracoviská získajú takmer 67 miliónov eur

BRATISLAVA - Prostredníctvom uzavretej výzvy na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier (PVVC) získala najviac finančných prostriedkov Žilinská univerzita v Žiline (14,8 milióna eur), Technická univerzita v Košiciach ...
22.01.2018 10:31

Slovenským vysokoškolským uchádzačom v Česku sa darí rovnako ako domácim

Slovenským uchádzačom o vysokoškolské štúdium v Českej republike sa počas prijímacích pohovorov darí rovnako dobre ako Čechom. V testoch z matematiky dosahujú Slováci dokonca lepšie výsledky.
13.01.2018 09:00

STU už prijíma len elektronické prihlášky

Slovenská technická univerzita v Bratislave prijíma prihlášky na štúdium už iba v elektronickej verzii. Uchádzači o štúdium môžu zabudnúť na papierové prihlášky, odpadá aj povinnosť tlačiť si elektronickú prihlášku a posielať v...