Späť na zoznam
Vzdelávanie
Autor: Dušan Piršel
27.02.2020 08:41

Globálne problémy Zeme a „vymieranie skúseností“

Zastávam názor, že  tou skutočnou výzvou v súčasnosti ( samozrejme aj okrem iných )  je a bude dostať do základného myslenia ľudstva zmysel pre existenciu ako takú, zodpovednosť voči prírode, rešpekt voči našej planéte a uvedomenie si, že je to jediné miesto, kde má ľudstvo podmienky prežiť. A s tým treba začať už pri malých deťoch, a to nehovorím len o edukácii, ale aj o obmedzení spotreby materiálov na jednej strane zvyšujúcich komfort života ale na druhej, rozhodne podstatnejšej, devastujúcej miesto, kde zatiaľ žijeme (od jednorazových plienok, jednorazových plastových obalov, cez klimatizácie, po nadmernú uhlíkovú stopu – emisie z áut, lietadiel…). Priznám sa, že nie som odborník v tejto oblasti, ale vždy ma zajímali korelácie s ľudským utrpením . Aj táto úvaha vznikla vďaka môjmu priateľovi , docentovi z Katedry biológie a ekológie z Fakulty prírodných vied .

Akoby nestačilo, že človek, ktorý bol od prvopočiatkov svojho bytia úzko zviazaný s prírodou, ju čoraz viac ničí, ale navyše sa jej postupne vzďaľuje.

Vplyv (vraj) Homo sapiens na prírodu sa zvyšoval s rastom početnosti  ľudskej populácie, schopnosťou  vyrábať a používať nástroje, či zariadenia uľahčujúce využívať prírodné zdroje a pretvárať  krajinu. K tomu pristúpilo zvyšovanie sa ľudskej spotreby, ktorej výrazne pomohla najmä všadeprítomná globalizácia. Konzumná orientácia navyše posilňuje také negatívne ľudské vlastnosti ako sú závisť, chamtivosť, strata solidarity a empatie.

Globálne zmeny sa prudko zrýchlili od roku 1950 (tzv. „veľké zrýchlenie" - Great Acceleration), kedy sa exponenciálna akcelerácia socio-ekonomického rozvoja odrazila aj v degradácii globálneho ekologického systému Zeme. Okrem iného podmienilo rýchly rast koncentrácií skleníkových plynov CO2, CH4, N2O a teploty zemského povrchu, zvyšovanie okysľovania  oceánov, vysoký výlov morských rýb, rozsiahle výruby pralesov a vymieranie druhov, znečisťovanie povrchových aj podzemných vôd a pobreží živinami i celkovú degradáciu zemských  ekosystémov. Nepriaznivé globálne procesy sú nielen rozsiahle ale navyše pôsobia vo vzájomnej synergii – môžu sa vzájomne posilňovať (napr. klimatická zmena zvyšuje úbytok biodiverzity) alebo zoslabovať (napr. zníženie následkov klimatickej zmeny v dôsledku vyššej odrazivosti slnečného žiarenia v atmosfére silne znečistenej aerosolmi). K priamym hybným silám environmentálnej krízy patrí najmä zmena využívania krajiny a s ňou spojená likvidácia a fragmentácia ekosystémov, znečisťovanie prostredia, nadmerné využívanie ekosystémov, nástup inváznych druhov a nových patogénov a klimatická zmena.

Na celom svete pribúda obyvateľov, najmä detí, ktorí sa čoraz menej dostávajú do prírody. Na jednej strane to súvisí s pokračujúcim úbytkom človekom neovplyvneného a nezdegradovaného prostredia, na druhej aj so životným štýlom, nárastom počtu obyvateľov v mestách a mestských aglomeráciách i postupne sa rozširujúcimi ponukami ďalších globalizačných aktivít.

Mnoho mladých ľudí má síce záujem o prírodu, ale nič dobrodružné v nej na vlastnej koži nezažili, pretože na jej spoznanie im postačujú súdobé informačné technológie a sociálne siete. Videofília výrazne zasiahla aj do tejto problematiky.

Už v roku 1993 americký ekológ a publicista Richard M. Pyle nazval odcudzovanie sa ľudí prírode výstižným termínom „vymieranie skúseností" (extiction of experience EOE"). Naši rodičia a starí rodičia trávili v prírode oveľa viac času ako my a veľmi citlivo vnímali nielen prebiehajúce procesy, ale aj zmeny. Mnohí súčasníci podobné zmeny, pokiaľ sú v menšom rozsahu, spravidla ani nevnímajú. Uvedomia si ich zvyčajne až vtedy, keď sa prejavia intenzívnejšie a ich dopad býva katastrofický. Strata každodenného kontaktu s prírodou sa celkom logicky premieta aj do posunutých referenčných hraníc. Ľudia, ktorí sa z rozličných príčin neodstanú  do prírody, prípadne v nej trávia len minimum času,  nadobudnú dojem, že príroda a životné prostredie sú na tom rovnako, ako si to pamätajú z detstva. Na prognózy globálnych zmien, vrátane zmeny klímy, reagujú s tým, že sa nič nedeje a ide o planý poplach.

„Stopnime čas!"

Preto je dôležité zastaviť proces „vyhynutia skúseností" a opätovne sa snažiť o prepájanie ľudí s prírodným svetom. Nielen kvôli poznaniu biodiverzity a jej ochrane, ale aj kvôli ľudskému zdraviu, pohode i zážitkom.

Súvisiace články

19.10.2018 10:14

Diskusia s riaditeľmi škôl k téme výchovy a vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia

Štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Krajňák pozval riaditeľov škôl z okresu Prešov do Metodicko-pedagogického centra v Prešove, aby spolu diskutovali o potrebách detí zo sociálne znevýhodnenéh...
01.03.2019 07:42

Základná škola s inkluzívnou edukáciou v kontexte psychológie - výsledky experimentálneho overovania

Súkromná základná škola v Bratislave získala súhlas Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na experimentálne overovanie dopadu inkluzívnej základnej školy na mentálne zdravie a osobnostný rozvoj žiakov so špeciálnymi ...
02.05.2018 11:26

Vysoké Tatry/Tatranská Lomnica: Stredoškoláci budú dokazovať vedomosti v BOZP

Stredoškoláci z celého Slovenska sa stretnú v Tatranskej Lomnici, aby si zmerali sily v oblasti bezpečnosti a ochrany pri práci (BOZP). Už 44. ročník podujatia tak preverí vedomosti študentov zo 17 stredných škôl z celého Slove...