Podnetom na napísanie mojej úvahy , bol nasledovný názor ."Humanitne "vedy" v prvom rade nie sú žiadne vedy, pretože sa neriadia vedeckou metodológiou„ . Je ťažké a neadresné reagovať na názor niekoho, keď nepoznám prinajmenšom jeho zameranie, jeho osobnostné spektrum. Je zrejmé, že veda má viacero, resp. nespočetne veľa zameraní a vzájomných prienikov v hrubom laickom členení na humanitné/spoločenské, prírodné a technické. Pritom navzájom sa potrebujú, ovplyvňujú, podmieňujú. Aj keď sa môže niekomu zdať, že najdôležitejšie sú technické alebo prírodné vedy, lebo nás viditeľne a najviac posúvajú, záleží od uhla pohľadu, osobných preferencií a vlastného zamerania.
Objektívne však veda akákoľvek vychádza zo "spoločenskej/humanitnej objednávky", inak by bola samoúčelná, bez výstupu, bez reálneho uplatnenia (či nezmyselná), aj keď občas môže byť postup opačný. Takže metodologicky spravidla najprv humanitné vedy ak je to potrebné, stanovia požiadavky/podnety pre prírodovedné a technické vedy. Ak sa človek nad tým zamyslí, ak má jeho mozog na to potenciál , potom je zrejmá korelačná nevyhnutnosť vo vede. Pravdou však je, že v súčasnosti humanitné vedy stále nemajú veľkú autoritu. Som presvedčený, že väčšiu akceptáciu významu spoločenských disciplín by mali preukázať vedci samotní a to publikáciou praktických výstupov, napríklad k stavu korupcie, zmene politického systému po roku 1989 a zastúpeniu "starých štruktúr" v spoločenskom živote, transformácii zdravotníctva, stavu súdnictva, k ekologickým limitom zeme, pomoci sociálne vylúčeným skupinám, k problematike zomierania , k upevneniu zmyslu života, k vytváraniu alternatívy súčasného vládnutia, a ďalším témam, ktoré by boli pre Slovensko užitočné a ku ktorým by zároveň dokázali vyvolať verejnú diskusiu. Mnohí absolventi nie sú dostatočne aktívni a nevedia jasne vysvetliť, kto sú a čo robia. Ja osobne som sa venoval sociológie medicíny ,sociologickým problémom stárnutia a staroby a sociálnej rehabilitácie. Z mojej osobnej skúsenosti môžem potvrdiť, že je chybou redukovať človeka na akýsi produkujúci stroj, ktorý nepotrebuje tzv. duševnú potravu. Človek nie je len produkujúci stroj prijímajúci stravu. Existuje v nejakej spoločnosti, je súčasťou civilizácie, ktorej všemožné aspekty chce tiež poznať, intelektuálne uchopiť a skúmať. Prírodné vedy skúmajú beh sveta zvonku, spoločenské a humanitné zvnútra. Myslím si, že aj samotní spoločenskí vedci v prvom rade prispeli k úplnej deštrukcii významu spoločenských disciplín tým, že nariedili štúdium a vychrlili nepoužiteľné množstvo nepoužiteľných ľudí do praxe. Z vysokých škôl sa stala predajňa diplomov. „Extraligu sme zmenili na okresnú súťaž".
Napríklad za posledných 10 rokov máme tisíce absolventov masmediálnej komunikácie, politológie a ku všetkej úcte úroveň slovenskej politiky a médií, za posledných 10 rokov v niektorých prípadoch viac krát prerazila dno. Zjavne to chce využiť vyššie mentálne procesy, schopnosť nadhľadu a predvídanie.
