Späť na zoznam
Vzdelávanie
Autor: UCN
11.10.2017 08:42

QUO VADIS, TURECKÉ ŠKOLSTVO? - O VÝZNAME VZDELANIA A O TOM, AKO MÔŽE BYŤ VZDELÁVACÍ SYSTÉM KĽÚČOM K MOCI V KRAJINE

Vzdelávací systém sa môže stať mocným prostriedkom kontroly nad obyvateľstvom, ale zároveň môže slúžiť ako nástroj, ktorý zvrhne starý poriadok a nahradí ho novým. Turecký príklad ukazuje, ako národ formuje školstvo, ale tiež ako školstvo môže formovať národ a tým podobu celej krajiny.

Sen jedného muža

Keď po porážke a rozpade Osmanskej ríše Mustafa Kemal Atatürk položil základy novej krajiny – Turecka, venoval značnú pozornosť práve vzdelávaciemu systému, ktorý sa mal stať prostriedkom na prebudovanie tureckej spoločnosti a zároveň kľúčom k potlačeniu osmanského odkazu, a to predovšetkým jeho islamského, východného a multikultúrneho charakteru. Presadil sekularizáciu (resp. podriadil náboženské školy štátu), zjednodušil turecký jazyk a zaviedol latinku (čím z troch štvrtín obyvateľstva nepriamo spravil analfabetov), no predovšetkým zrušil segregáciu pohlaví vo vzdelávacom systéme a zvýšil nielen všeobecnú gramotnosť obyvateľstva, ale tiež úroveň vzdelania u žien, ktoré dovtedy často nevedeli ani čítať, ani písať a starali sa výhradne o domácnosť.

V dôsledku Atatürkovho prístupu však menšiny v Turecku vrátane približne 16 miliónov Kurdov dodnes nemajú možnosť študovať vo vlastnom jazyku, čo spôsobuje, že množstvo z nich síce kurdčinu ovláda verbálne, ale nie písomne. Nedá sa tak uprieť, že Atatürk pozdvihol úroveň vzdelania a zaslúžil sa o obrovský kvalitatívny skok tureckého školstva.V mnohých ohľadoch však išlo o systém, ktorý mal slúžiť len na podporu jediného správneho svetonázoru a politického systému presadzovaného jedným mužom, Atatürkom, pričom názor značnej časti obyvateľstva jednoducho nebol braný do úvahy. Pri spätnom pohľade je tak zrejmé, že Atatürk so svojimi reformami z dlhodobého meradla vlastne vôbec nemal šancu uspieť.

Vzhľadom na to, že Atatürk považoval náboženstvo za otázku súkromnej sféry jednotlivca, obyvateľstvo centrálnej a východnej časti krajiny s najvyšším prírastkom obyvateľstva zostalo rovnako konzervatívne ako v dobách osmanskej ríše. Navyše, Atatürkove reformy chápalo len ako útlak – priame ohrozenie svojho spôsobu života. Príkladom je opäť školstvo, kde sa ukázalo, že teoretické osnovy a prax sa v mnohom odlišovali. V osobných rozhovoroch takmer všetci tureckí študenti a profesori uviedli, že už pred nástupom Erdoğana bola napríklad evolúcia v školách buď úplne preskakovaná, alebo naopak prezentovaná ako jedna z možných západných teórií, pričom následne bolo na hodine náboženstva vysvetlené, že ide o úplný nezmysel. Jeden z oslovených učiteľov dokonca prišiel trikrát o prácu, pretože evolúciu učil.

Neodpustiteľná chyba

Vojenský establishment po prevrate v roku 1980 prijal stratégiu tzv. turecko-islamskej syntézy s cieľom apelovať na tradičný islamský konzervativizmus ako prostriedok boja proti revolučným ľavicovým náladám panujúcim prevažne medzi kurdskou mládežou. Toto rozhodnutie de facto znamenalo akceptáciu nárastu islamského vplyvu v krajine, ktorý bol prijateľnejší než ľavicová hrozba. Výsledkom bol obrovský nárast počtu vydávaných islamských radikálnych periodík či moslimských organizácií a prenikanie islamu do systému vzdelávania.

Vtedajší turecký prezident generál Evrentak pri svojich prejavoch recitoval verše zKoránu, urýchlilo sa budovanie mešít, zvýšil sa rozpočet Oddelenia pre náboženské záležitosti, otvárali sa nové kurzy Koránu a tolerované začali byť aj prejavy náboženstva na úradoch. V školstve sa do centra pozornosti dostali náboženské školy Imam hatip (ich vplyv však v Turecku rástol už od začiatku 70.rokov) – okrem zvýšeného prílivu financií sa tiež zvýšili možnosti uplatnenia ich absolventov a predovšetkým bol sunnitský islam zavedený ako povinný predmet aj na štátnych sekulárnych školách. Absolventi Imam hatip však vnímali sekulárnu povahu Turecka ako problém a práve oni sa neskôr stali pevnou oporou Erdoğana a jeho strany AKP. To, že turecko-islamská syntéza bola chybou, pochopili kompetentní až v roku 1996, keď došlo k jej ukončeniu a označeniu islamského fundamentalizmu za hrozbu pre tureckú národnú bezpečnosť.

Najprv islam, potom vzdelanie

Po tom, čo sa Erdoğan zbavil kemalistov v armáde, upevnil svoju moc a zároveň sa začal odkláňať od západu, odhodlal sa aj k zmenám vo vzdelávacom systéme. Hoci prvý krok, ktorým v roku 2008 povolil ženám nosiť tradičnú islamskú pokrývku hlavy na univerzitách, mal predovšetkým symbolický význam, naznačil, akým smerom sa budú uberať ďalšie reformy tureckého školstva. V roku 2012 sa AKP zasadila o predĺženie povinnej školskej dochádzky na 12 rokov. Odborné školy a učilištia však bolo možné po novom navštevovať už od piatej triedy – vtip bol však v tom, že do tejto kategórie patrili aj náboženské školy Imam hatip. Na rozdiel od ostatných typov škôl na ne po novom nie je nutné robiť prijímacie skúšky. To znamená, že všetci, ktorí nedosiahnu výsledky potrebné na prijatie na iný typ školy, sú automaticky zapísaní na Imam hatip. V roku 2013 tak bolo na náboženské školy proti vôli svojich rodičov zapísaných 40 000 študentov vrátane nemoslimov či dievčat, ktoré si s takouto školou nemajú šancu nájsť uplatnenie, keďže sa nemôžu stať imámom.

Zaujímavosťou je, že počet študentov na školách Imam hatip sa od roku 2002, keď AKP prvýkrát vyhrala voľby, zvýšil zo 65 000 na cca 1 milión. Len v priebehu štyroch rokov,od 2010 do 2014, narástol počet týchto škôl o 73%. Navyše, po novom sa môžu rodičia od piatej triedy rozhodnúť pre vzdelávanie svojich detí doma, čo v prostredí Turecka automaticky znamená zníženie úrovne vzdelania, a to najmä pre dievčatá z vidieckych oblastí. Okrem náboženských škôl sa Erdoğanove reformy týkali aj tých klasických, kde došlo k posilneniu povinnej výučby náboženstva – sunnitského islamu z dvoch na tri hodiny týždenne a zaradeniu voliteľných (v praxi často skôr povinných) predmetov ako Život Mohameda či Korán.

Vláde sa tiež podarilo postupne posilniť svoju priamu kontrolu nad jednotlivými školami, keď prebrala kontrolu nad menovaním jednotlivých riaditeľov škôl či dekanov univerzít a tiež personálne obmenila zamestnancov ministerstva školstva – tisíce dlhoročných zamestnancov vrátane vysokopostavených odborníkov boli v roku 2014 nahradení politickými nominantmi. Od roku 2010 je navyše možné (údajne na základe požiadavky verejnosti) zmeniť štátnu školu na Imam hatip. Od roku 2012 je toto možné vykonať aj v prípade stredných škôl.

Významnou zmenou bolo tiež zníženie odborných požiadaviek na učiteľov, čo umožnilo rozličným náboženským bratstvám viesť vlastné školy a zriaďovať vlastné internáty.

Niekoľko učiteľov z Istanbulu nám potvrdilo, že zníženie nárokov na učiteľov sa prejavilo aj na štátnych školách keď bolo množstvo skúsených učiteľov nútených opustiť svoje pracovné miesta len preto, že nesúhlasili s vládnou politikou, a na ich miesto nastúpili predovšetkým učitelia náboženstva s absolútne nedostačujúcim vzdelaním v ostatných oblastiach.

Podobný vývoj je možné vidieť aj na zvyšných stupňoch školstva, keď napr. na univerzitách bolo množstvo kádrovo nepohodlných profesorov v lepšom prípade prepustených, v tom horšom obvinených z podpory terorizmu a následne zadržaných. Zatiaľ posledné kolo reforiem nastalo tento rok po tom, čo boli odhlasované konštitučné zmeny posilňujúce moc Erdoğana.

Kým niektoré zmeny ako zahrnutie tureckých a moslimských vedcov do výučby popri Einsteinovi či Newtonovi sú v podstate nevinné, odstránenie kurzov o Atatürkovi či zrušenie výučby evolúcie predstavujú v tureckých podmienkach veľký problém. Namiesto nich vláda zaviedla napríklad kurz zaoberajúci sa pokusom o prevrat z 15. júla 2016, v ktorom je Erdoğan vykresľovaný ako národný hrdina, ktorý zabránil tragédii. Pri pohľade na tento vývoj je úplne zrejmé, že súčasná vláda sa snaží kompletne prebudovať Turecko prostredníctvom výchovy novej „zbožnej generácie“ študentov, ktorí budú aj v budúcnosti tvoriť základ jej elektorátu.

Kvalitné vzdelanie je v tomto prípade druhoradé, často priam neželané,ako ukazuje aj prieskum jednej z agentúr spred konštitučného referenda, ktoré rozhodovalo o posilnení Erdoğanovej pozície. Kým v prospech navrhovaných zmien, t. j. za Erdoğana, by hlasovalo až 65 % negramotných respondentov, rovnako by urobilo len 24 % oslovených ľudí s univerzitným diplomom. V kontexte prebiehajúcej islamizácie tureckého vzdelávacieho systému a jeho kvalitatívneho úpadku v situácii, keď 18 % žien nad 25 rokov nemá žiadne alebo len nedokončené základné vzdelanie a priemerné výdaje na študenta sú jedným z najnižších v rámci OECD, zdá sa, že budúcnosť Turecka je veľmi čierna.

Na príklade Turecka je možné vidieť, že vzdelanie hrá významnú úlohu nielen v živote jednotlivca, ale tiež v živote celej krajiny. V nesprávnych rukách sa môže vzdelávací systém zmeniť z prostriedku podporujúceho slobodné myslenie a pokrok na nástroj demagógie, kontroly a útlaku obyvateľstva. Napriek tomu, že Ataturkova snaha o vybudovanie kemalistickej spoločnosti a Erdoğanovo úsilie o vychovanie zbožnej generácie sa zdajú byť úplnými protikladmi, v skutočnosti ide o dve strany tej istej mince – presadzovanie zvoleného svetonázoru prostredníctvom školstva.

Súvisiace články

01.10.2017 17:52

Štipendiá na štúdium a výskum v Rakúsku

Vysokoškoláci, doktorandi, vysokoškolskí učitelia a vedeckí pracovníci štátnych a verejných vysokých škôl na Slovensku a zo Slovenskej akadémie vied sa opäť môžu uchádzať o štipendiá Akcie Rakúsko – Slovensko na štúdium a výsku...
04.08.2017 09:30

Les prináša úžitok každému z nás. Pustime doň iba kvalifikovaných ľudí

Lesnícke školstvo má na Slovensku viac ako 100 ročnú tradíciu. Lesné hospodárstvo vzniklo z požiadavky zachovania lesov aj ďalšiemu potomstvu. Za ten čas prešlo viacerými zmenami a v súčasnosti sa na stredných odborných školách...
17.07.2017 08:09

Duálne vzdelávanie je pre nás strategickou súčasťou získavania zamestnancov, tvrdí ŽSR

BRATISLAVA - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa zaradili medzi takmer dve desiatky firiem, ktoré sa počas tohtoročného leta zapojili do propagačno-informačnej kampane na podporu duálneho vzdelávania. Kampaň zorganizoval Št...