Späť na zoznam
Vzdelávanie
Autor: ucn
01.03.2019 07:42

Základná škola s inkluzívnou edukáciou v kontexte psychológie - výsledky experimentálneho overovania

Súkromná základná škola v Bratislave získala súhlas Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na experimentálne overovanie dopadu inkluzívnej základnej školy na mentálne zdravie a osobnostný rozvoj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a intaktných žiakov.

Experimentálne overovanie sa realizuje od šk. r. 2016/2017 a jeho gestorom je Katedra psychológie, Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.  

Inkluzívna škola a inkluzívna forma vzdelávania predstavuje možnosť vzdelávania žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami spoločne so žiakmi intaktnými. V praxi to znamená, že v jednej „inkluzívnej" triede sa môžu spoločne vzdelávať intaktní žiaci a žiaci so zdravotným postihnutím, žiaci chorí a zdravotne oslabení, žiaci s vývinovými poruchami, žiaci s poruchou správania, žiaci so sociálne znevýhodneného prostredia, žiaci s nadaním (Interný metodický materiál ŠŠI, 2014).    

Psychológ Nielsen z Kodane (2014) zdôrazňuje splnenie 4 podmienok na to, aby sa škola mohla označiť za inkluzívnu školu. Ide o tieto podmienky: 

  • účasť - sa vzťahuje k času, ktorý trávia žiaci so špeciálnymi potrebami na vyučovaní v bežnej škole.
  • akceptácia - sa vzťahuje k postojom spolužiakov aj učiteľov a k ich prijatiu detí so špeciálnymi potrebami ako aktívnych členov triednej skupiny v bežnej škole.
  • participácia - znamená aktívna účasť detí so špeciálnymi potrebami vo väčšine školských aktivít.
  • úspech - znamená, že žiakom so špeciálnymi potrebami sa umožňuje zažiť v škole úspech a rozvíjať si pozitívny obraz o sebe.


V škole, ktorá je inkluzívnou, nie je žiak len jednoducho prítomný v triede a sedí tam, ale je zakomponovaný do aktivít a činností triedy, akceptovaný svojimi spolužiakmi a učiteľmi, dostáva pochvaly, zažíva úspech, dostáva spätnú väzbu, v čom je aj on dobrý, kde má aj on svoje silné stránky osobnosti.

Zámerom experimentálneho overovania je skúmať, aké nastávajú zmeny v duševnom zdraví a v rozvoji osobnosti žiakov v inkluzívnej škole a v inkluzívnej edukácii , a to ako žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, tak  aj  intaktných žiakov s eminentným dôrazom na úroveň ich sociálno-emocionálneho zdravia a jeho dimenzií (sebadôvera, dôvera v iných, emočné kompetencie, životná motivácia). 

         

Photo by Element5 Digital on Unsplash

    

Koncepcia  inkluzívnej školy je postavená na 5 piliéroch s dôrazom na duševné zdravie žiakov a prirodzene aj ich učiteľov:

  • 1.piliér:Humanistická pedagogika a psychológia   
  • 2.piliér:Aplikovaná pozitívna psychológia  
  • 3.piliér:Multidisciplinarita a multidisciplinárny  tím odborníkov v kooperácii
  • 4.piliér:Školský psychológ  a jeho nová rola v škole
  • 5.piliér: Moderné  formy spolupráce školy a rodiny
  • Postupné uplatňovanie koncepcie duševného zdravia je rozhodujúcim krokom smerujúcim k permanentnému procesu pozitivizácie  inkluzívnej školy, a to najmä svojim dôrazom na zdravú osobnosť, a nie na diagnózu choroby a na vytvorenie zdravej študijnej atmosféry na škole a pozitívnej sociálnej dynamiky, dobrých medziľudských vzťahov a priaznivej sociálnej klímy v triedach a v učiteľskom zbore.

    Základným cieľom bolo zmeniť individuálne postoje žiakov ku škole a k učeniu, naučiť ich lepšie poznať seba samých, mať svoj vlastný obraz o sebe a zmeniť svoje správanie vo vzťahu k iným osobám okolo seba. Išlo viac o poskytovanie si vzájomnej dôvery a podpory, a ocenenia postojov, schopností a názorov iných, o pomoc iným, o podporu a rozvíjanie empatie, solidarity, altruizmu, tolerancie, odpúšťaniu a i.

    Pre výchovu a vzdelávanie v inkluzívnej škole  je  veľmi priaznivým výsledkom, že žiaci intaktní a žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa signifikantne nelíšia v celkovej úrovni duševného zdravia s dôrazom na sociálno-emocionálne zdravie.

    Duševné zdravie žiakov sa nachádza v pásme vyššieho priemeru . Považujeme tiež za pozitívny jav, že žiaci so zdravotným znevýhodnením sa nelíšia od žiakov intaktných v sebadôvere. Obe skupiny žiakov majú úroveň sebadôvery v pásme vyššieho priemeru blížiaceho sa k vysokej úrovni.  Výsledky však potvrdzujú priemernú úroveň dôvery v iných u žiakov so špeciálnymi potrebami a o vysokej úrovni dôvery v iných u intaktných žiakov. Tento rozdiel je štatisticky významný.  Na základe  tohto výsledku sa možno domnievať, že žiaci so špeciálnymi potrebami majú nižšiu dôveru v iných snáď aj preto, že majú predchádzajúce, nie vždy pozitívne skúsenosti od svojho okolia týkajúce sa svojich výkonov a prejavov správania a učenia. Úroveň emočných kompetencií žiakov intaktných aj žiakov so špeciálnymi potrebami je rovnaká, ide o priemernú úroveň domény v pásme vyššieho priemeru. Pozoruhodné a veľmi pozitívne je, že u oboch skupín žiakov, teda u žiakov intaktných, ale najmä tiež u žiakov so špeciálnymi potrebami, sa životná zaangažovanosť a motivácia nachádza v pásme vyššieho priemeru, blížiaceho sa k vysokej úrovne. Potvrdzuje to fakt, že žiaci sú v škole motivovaní, aktívni, zaangažovaní, so životnými cieľmi.   

     

    Photo by pan xiaozhen on Unsplash

    Výsledky experimentu ukazujú, že žiaci inkluzívnej základnej školy disponujú aj  dobrou úrovňou sebadôvery, tiež ako jednej z dimenzií sebaponímania školskej úspešnosti, nachádzajúcou sa v pásme priemeru. Považujeme to za pozitívny výsledok, ktorý upozorňuje na to, že rovnako ako žiaci bezproblémoví, intaktní, tak aj žiaci integrovaní so špeciálnymi potrebami majú dobré sebaponímanie, sebadôveru, a pozitívne sa vnímajú aj vo vybraných predmetoch v rámci inkluzívnej edukácie. Podrobnejšia analýza výsledkov dokonca naznačuje, že hodnotenie seba v matematike sa nachádza v pásme vyššieho priemeru aj napriek zdravotnému znevýhodneniu a špecifickým vývinovým poruchám učenia (dyskalkúlia) viacerých z nich. Rolu tu zohrali veľmi dobré až nadštandardné vzťahy učiteľa matematiky so žiakmi a jeho priateľský a partnerský prístup ku žiakom, častejšie pozitívne hodnotenie a pochvaly  na vyučovacích hodinách a perfektnou spoluprácou s rodičmi žiakov.

    Významným  výsledkom tiež je, že existuje silný pozitívny vzťah medzi sociálno-emocionálnym zdravím žiakov a sociálnou oporou zo strany učiteľov a školských psychológov. Na základe zistení môžeme dokonca konštatovať, že čím vyššia je sociálna opora poskytovaná žiakom zo sstrany učiteľov a odborných pracovníkov v škole, tým vyššia je aj sebadôvera žiaka.

    Sociálne vzťahy v triedach, ako sa potvrdilo,  sú pozitívne a miera sociálneho neuspokojenia je celkovo nízka. Ako aj intaktní a integrovaní žiaci zvlášť, sa v škole a vo svojich  školských kolektívoch cítia dobre, spokojne a vo všeobecnosti neprežívajú pocity osamelosti alebo sociálneho neuspokojenia.  Zaujímavý a prekvapujúci výsledok je, že u integrovaných žiakov je celková hodnota indikujúca osamelosť a sociálne neuspokojenie dokonca ešte nižšia ako u intaktných žiakov. Z výsledku možno usudzovať, že žiaci sa na základe svojich vlastných vyjadrení, cítia byť prijímanými, členmi tímov, sociálne začlenenými. Nižšie, nie však kritické či alarmujúce, hodnoty boli zaznamenané v dimenzii sociálne kompetencie, čo naznačuje, že žiaci cítia v tejto oblasti svoje rezervy a limity. Výsledok upozorňuje na to, že v budúcom školskom roku treba klásť ešte väčší dôraz na rozvíjanie sociálnych zručností žiakov a ich sociálnej komunikácie využitím preventívnych a rozvíjajúcich programov.

    Žiaci v rozhovoroch potvrdzujú, že si v škole  dobre rozumejú so svojimi spolužiakmi a sú spokojní so sociálnymi vzťahmi vo svojom školskom prostredí. Dôvodom je s veľkou pravdepodobnosťou aj kvalitnejšia a individuálnejšia starostlivosť o žiakov zo strany pedagogických a odborných zamestnancov školy, ktorí s vysokou motiváciou, zaangažovanosťou a emocionálnym nasadením vykonávajú svoju prácu a realizujú pozitívny model inkluzívnej školy s prvkami humanizácie.

    Možno konštatovať, že uplatňovanie humanistických prvkov a aspektov v edukačnom procese škôl a zavedenie pozitívnej psychológie do procesu edukácie zvyšuje spokojnosť všetkých subjektov v škole, skvalitňuje vzťah učiteľ – žiak - rodič a prehlbuje vzájomnú spoluprácu školy s rodinou. Uplatňovanie psychologických ukazovateľov v inkluzívnej škole umožňuje zefektívniť využitie potenciálu detí vo výchovnom a vzdelávacom procese.

    Výsledky experimentálneho overovania potvrdzujú, že inkluzívna základná škola a inkulzívne vzdelávanie fungujúce v intenciách humanistickej a pozitívnej pedagogiky a psychológie pomáha všetkým žiakom bez rozdielu rozvíjať svoju osobnosť a svoje sociálno-emocionálne zdravie, svoju  sebadôveru, školské sebaponímanie, pozitívne postoje ku škole, a tiež  zvyšovať sociálne začlenenie žiakov a znižovať ich sociálnu osamelosť.

     

    Photo by NeONBRAND on Unsplash

    Odporúčania

    Skúsenosti inkluzívnej základnej školy získané v rámci experimentálneho overovania ukázali, že na inkluzívnu školu sú kladené oveľa vyššie nároky spojené s veľkou heterogenitou zloženia jej žiakov.

    Výsledky viacerých čiastkových výskumov, ktoré sa v priebehu experimentu v Súkromnej základnej škole uskutočnili (prostredníctvom pološtandardizovaných rozhovorv, ankiet, dotazníkov, posudzovacích škál a projektívnych techník), potvrdili nutnosť:

    1)zmeny modelu školy na model komunikatívny a participujúci,
    2)zmeniť vzťahy riaditeľ - učiteľ, učiteľ – učiteľ, učiteľ – žiak, učiteľ – rodič, žiak – žiak na viac partnerský a kooperatívny, posilňujúci zodpovednosť a slobodu a klásť dôraz na kultivované medziľudské vzťahy,
    3)zrealizovať premenu každodennej vzájomnej komunikácie zúčastnených vo výchovno-vzdelávacom procese s dôrazom na empatiu, toleranciu, odpúšťanie .
    4)lepšie poznávať žiakovu osobnosť a väčšiu dôveru mať k jeho silným stránkam, jeho potencialitám, , posilňovať samostatnosť, zodpovednosť a autoreguláciu žiakov,
    5)položiť dôraz na také vyučovacie metódy, ktoré častejšie umožňujú na vyučovaní osloviť všetkých žiakov, a položiť väčší dôraz na debaty, diskusie, rozhovory individuálne alebo v menších skupinách žiakov,
    6)rozvíjať v škole princíp alternatívnosti, tolerujúci a rešpektujúci zvláštnosti a odlišnosti jednotlivcov i skupín,
    7)zavádzať netradičné pedagogické postupy, napr. komunikačno-dramatické situácie, riešenie modelových situácií, a učiť sa zručnostiam, spôsobilostiam, kompetenciám a pod.,
    8)oveľa viac využívať v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu preventívne a intervenčné programy, programy zamerané na rozvoj osobnosti žiakov, ich empatiu, tvorivosť, komunikáciu, riešenie kríz a konfliktov, a iné, a to nielen krátkodobé programy, ale najmä programy dlhodobé, longitudinálne,
    9)zavádzať integrované  vyučovanie a integrované predmety,
    10)priamo do výchovno-vzdelávacieho procesu začleniť poradenstvo, konzultáciu a nové prvky pomoci žiakom, učiteľom, rodičom, ktoré im pomôžu riešiť problémy, s ktorými sa nevedia rady,
    11)vypracovať oveľa spoľahlivejšie a nediskriminujúce kritériá hodnotenia kvality školy, a zaradiť tam aj psychologické kritériá evalvácie a sebaevalvácie školy,
    12)v obsahu vyučovania sa viac sústrediť na prepájanie teórie s praxou a na využívanie vedomostí v  reálnom živote.
     A na záver

    Prioritou každej vyspelej, múdrej a ľudskej spoločnosti by mala byť podpora všetkých detí, vrátane detí so špecifickými potrebami a využívanie nadania a talentu detí v prospech spoločnosti. Učme a podporujme deti, aby hľadali a objavovali pravdu. Nedovoľme im, aby o sebe pochybovali, ale práve naopak, veďme ich k tomu, aby v seba samých verili. Aby mali chuť a odvahu hľadať a odkrývať nové veci a poznatky. Buďme im oporou, aby sa mohli rozvíjať pre seba samých, ako aj pre našu spoločnosť. Vhodne zvolený výchovný štýl školy a rodiny a ich vzájomná spolupráca umožňuje vychovávanému pochopiť mieru vlastného človečenstva a zmysluplnú životnú sebarealizáciu. Kvalitná výchova budúcich generácií je v záujme nás všetkých.


    Dieťa nemáme učiť zvládať tento svet,
    máme mu pomôcť vyrásť do osobnosti,
    ktorá ho zmení.

     

    Eva Gajdošová, Fakulta psychológie PEVŠ

     

     

    Súvisiace články

    15.05.2018 13:19

    Fenomény sveta - zážitkové vyučovanie

    Prečo loď pláva a ponorka sa neutopí? Čo dokáže voda v krajine? Aký je život kvapky? Prečo voda v mori prúdi? Je voda životodarná tekutina? Je voda nekonečná? Je na Marse voda? Ako vzniká tsunami? Ako para pohla svetom? Ako si ...
    18.08.2017 10:34

    VRÁBEĽSKÍ HVEZDÁRI "PONOCOVALI"

    Nočná obloha inšpirovala básnikov k napísaniu mnohých básní. Mladých astronómov zo ZŠ Levická 903 letné noci inšpirovali k odhaľovaniu jej krás i tajomstiev.
    20.02.2018 11:07

    Manažérske zručnosti pomáhajú pri hľadaní zamestnania. Ako ich u žiakov počas vyučovania rozvíjať?

    Keď sa povie „manažér“, mnohí si predstavia iba to, že takýto človek riadi ľudí. Ale za pojmom sa skrýva celá plejáda zručností. Ak ich mladí ľudia ovládajú, môžu im priniesť hneď niekoľko benefitov a uľahčiť napríklad hľadanie...