Späť na zoznam
Vzdelávanie
Autor: ucn
01.03.2019 07:42

Základná škola s inkluzívnou edukáciou v kontexte psychológie - výsledky experimentálneho overovania

Súkromná základná škola v Bratislave získala súhlas Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na experimentálne overovanie dopadu inkluzívnej základnej školy na mentálne zdravie a osobnostný rozvoj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a intaktných žiakov.

Experimentálne overovanie sa realizuje od šk. r. 2016/2017 a jeho gestorom je Katedra psychológie, Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.  

Inkluzívna škola a inkluzívna forma vzdelávania predstavuje možnosť vzdelávania žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami spoločne so žiakmi intaktnými. V praxi to znamená, že v jednej „inkluzívnej" triede sa môžu spoločne vzdelávať intaktní žiaci a žiaci so zdravotným postihnutím, žiaci chorí a zdravotne oslabení, žiaci s vývinovými poruchami, žiaci s poruchou správania, žiaci so sociálne znevýhodneného prostredia, žiaci s nadaním (Interný metodický materiál ŠŠI, 2014).    

Psychológ Nielsen z Kodane (2014) zdôrazňuje splnenie 4 podmienok na to, aby sa škola mohla označiť za inkluzívnu školu. Ide o tieto podmienky: 

  • účasť - sa vzťahuje k času, ktorý trávia žiaci so špeciálnymi potrebami na vyučovaní v bežnej škole.
  • akceptácia - sa vzťahuje k postojom spolužiakov aj učiteľov a k ich prijatiu detí so špeciálnymi potrebami ako aktívnych členov triednej skupiny v bežnej škole.
  • participácia - znamená aktívna účasť detí so špeciálnymi potrebami vo väčšine školských aktivít.
  • úspech - znamená, že žiakom so špeciálnymi potrebami sa umožňuje zažiť v škole úspech a rozvíjať si pozitívny obraz o sebe.


V škole, ktorá je inkluzívnou, nie je žiak len jednoducho prítomný v triede a sedí tam, ale je zakomponovaný do aktivít a činností triedy, akceptovaný svojimi spolužiakmi a učiteľmi, dostáva pochvaly, zažíva úspech, dostáva spätnú väzbu, v čom je aj on dobrý, kde má aj on svoje silné stránky osobnosti.

Zámerom experimentálneho overovania je skúmať, aké nastávajú zmeny v duševnom zdraví a v rozvoji osobnosti žiakov v inkluzívnej škole a v inkluzívnej edukácii , a to ako žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, tak  aj  intaktných žiakov s eminentným dôrazom na úroveň ich sociálno-emocionálneho zdravia a jeho dimenzií (sebadôvera, dôvera v iných, emočné kompetencie, životná motivácia). 

         

Photo by Element5 Digital on Unsplash

    

Koncepcia  inkluzívnej školy je postavená na 5 piliéroch s dôrazom na duševné zdravie žiakov a prirodzene aj ich učiteľov:

  • 1.piliér:Humanistická pedagogika a psychológia   
  • 2.piliér:Aplikovaná pozitívna psychológia  
  • 3.piliér:Multidisciplinarita a multidisciplinárny  tím odborníkov v kooperácii
  • 4.piliér:Školský psychológ  a jeho nová rola v škole
  • 5.piliér: Moderné  formy spolupráce školy a rodiny
  • Postupné uplatňovanie koncepcie duševného zdravia je rozhodujúcim krokom smerujúcim k permanentnému procesu pozitivizácie  inkluzívnej školy, a to najmä svojim dôrazom na zdravú osobnosť, a nie na diagnózu choroby a na vytvorenie zdravej študijnej atmosféry na škole a pozitívnej sociálnej dynamiky, dobrých medziľudských vzťahov a priaznivej sociálnej klímy v triedach a v učiteľskom zbore.

    Základným cieľom bolo zmeniť individuálne postoje žiakov ku škole a k učeniu, naučiť ich lepšie poznať seba samých, mať svoj vlastný obraz o sebe a zmeniť svoje správanie vo vzťahu k iným osobám okolo seba. Išlo viac o poskytovanie si vzájomnej dôvery a podpory, a ocenenia postojov, schopností a názorov iných, o pomoc iným, o podporu a rozvíjanie empatie, solidarity, altruizmu, tolerancie, odpúšťaniu a i.

    Pre výchovu a vzdelávanie v inkluzívnej škole  je  veľmi priaznivým výsledkom, že žiaci intaktní a žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa signifikantne nelíšia v celkovej úrovni duševného zdravia s dôrazom na sociálno-emocionálne zdravie.

    Duševné zdravie žiakov sa nachádza v pásme vyššieho priemeru . Považujeme tiež za pozitívny jav, že žiaci so zdravotným znevýhodnením sa nelíšia od žiakov intaktných v sebadôvere. Obe skupiny žiakov majú úroveň sebadôvery v pásme vyššieho priemeru blížiaceho sa k vysokej úrovni.  Výsledky však potvrdzujú priemernú úroveň dôvery v iných u žiakov so špeciálnymi potrebami a o vysokej úrovni dôvery v iných u intaktných žiakov. Tento rozdiel je štatisticky významný.  Na základe  tohto výsledku sa možno domnievať, že žiaci so špeciálnymi potrebami majú nižšiu dôveru v iných snáď aj preto, že majú predchádzajúce, nie vždy pozitívne skúsenosti od svojho okolia týkajúce sa svojich výkonov a prejavov správania a učenia. Úroveň emočných kompetencií žiakov intaktných aj žiakov so špeciálnymi potrebami je rovnaká, ide o priemernú úroveň domény v pásme vyššieho priemeru. Pozoruhodné a veľmi pozitívne je, že u oboch skupín žiakov, teda u žiakov intaktných, ale najmä tiež u žiakov so špeciálnymi potrebami, sa životná zaangažovanosť a motivácia nachádza v pásme vyššieho priemeru, blížiaceho sa k vysokej úrovne. Potvrdzuje to fakt, že žiaci sú v škole motivovaní, aktívni, zaangažovaní, so životnými cieľmi.   

     

    Photo by pan xiaozhen on Unsplash

    Výsledky experimentu ukazujú, že žiaci inkluzívnej základnej školy disponujú aj  dobrou úrovňou sebadôvery, tiež ako jednej z dimenzií sebaponímania školskej úspešnosti, nachádzajúcou sa v pásme priemeru. Považujeme to za pozitívny výsledok, ktorý upozorňuje na to, že rovnako ako žiaci bezproblémoví, intaktní, tak aj žiaci integrovaní so špeciálnymi potrebami majú dobré sebaponímanie, sebadôveru, a pozitívne sa vnímajú aj vo vybraných predmetoch v rámci inkluzívnej edukácie. Podrobnejšia analýza výsledkov dokonca naznačuje, že hodnotenie seba v matematike sa nachádza v pásme vyššieho priemeru aj napriek zdravotnému znevýhodneniu a špecifickým vývinovým poruchám učenia (dyskalkúlia) viacerých z nich. Rolu tu zohrali veľmi dobré až nadštandardné vzťahy učiteľa matematiky so žiakmi a jeho priateľský a partnerský prístup ku žiakom, častejšie pozitívne hodnotenie a pochvaly  na vyučovacích hodinách a perfektnou spoluprácou s rodičmi žiakov.

    Významným  výsledkom tiež je, že existuje silný pozitívny vzťah medzi sociálno-emocionálnym zdravím žiakov a sociálnou oporou zo strany učiteľov a školských psychológov. Na základe zistení môžeme dokonca konštatovať, že čím vyššia je sociálna opora poskytovaná žiakom zo sstrany učiteľov a odborných pracovníkov v škole, tým vyššia je aj sebadôvera žiaka.

    Sociálne vzťahy v triedach, ako sa potvrdilo,  sú pozitívne a miera sociálneho neuspokojenia je celkovo nízka. Ako aj intaktní a integrovaní žiaci zvlášť, sa v škole a vo svojich  školských kolektívoch cítia dobre, spokojne a vo všeobecnosti neprežívajú pocity osamelosti alebo sociálneho neuspokojenia.  Zaujímavý a prekvapujúci výsledok je, že u integrovaných žiakov je celková hodnota indikujúca osamelosť a sociálne neuspokojenie dokonca ešte nižšia ako u intaktných žiakov. Z výsledku možno usudzovať, že žiaci sa na základe svojich vlastných vyjadrení, cítia byť prijímanými, členmi tímov, sociálne začlenenými. Nižšie, nie však kritické či alarmujúce, hodnoty boli zaznamenané v dimenzii sociálne kompetencie, čo naznačuje, že žiaci cítia v tejto oblasti svoje rezervy a limity. Výsledok upozorňuje na to, že v budúcom školskom roku treba klásť ešte väčší dôraz na rozvíjanie sociálnych zručností žiakov a ich sociálnej komunikácie využitím preventívnych a rozvíjajúcich programov.

    Žiaci v rozhovoroch potvrdzujú, že si v škole  dobre rozumejú so svojimi spolužiakmi a sú spokojní so sociálnymi vzťahmi vo svojom školskom prostredí. Dôvodom je s veľkou pravdepodobnosťou aj kvalitnejšia a individuálnejšia starostlivosť o žiakov zo strany pedagogických a odborných zamestnancov školy, ktorí s vysokou motiváciou, zaangažovanosťou a emocionálnym nasadením vykonávajú svoju prácu a realizujú pozitívny model inkluzívnej školy s prvkami humanizácie.

    Možno konštatovať, že uplatňovanie humanistických prvkov a aspektov v edukačnom procese škôl a zavedenie pozitívnej psychológie do procesu edukácie zvyšuje spokojnosť všetkých subjektov v škole, skvalitňuje vzťah učiteľ – žiak - rodič a prehlbuje vzájomnú spoluprácu školy s rodinou. Uplatňovanie psychologických ukazovateľov v inkluzívnej škole umožňuje zefektívniť využitie potenciálu detí vo výchovnom a vzdelávacom procese.

    Výsledky experimentálneho overovania potvrdzujú, že inkluzívna základná škola a inkulzívne vzdelávanie fungujúce v intenciách humanistickej a pozitívnej pedagogiky a psychológie pomáha všetkým žiakom bez rozdielu rozvíjať svoju osobnosť a svoje sociálno-emocionálne zdravie, svoju  sebadôveru, školské sebaponímanie, pozitívne postoje ku škole, a tiež  zvyšovať sociálne začlenenie žiakov a znižovať ich sociálnu osamelosť.

     

    Photo by NeONBRAND on Unsplash

    Odporúčania

    Skúsenosti inkluzívnej základnej školy získané v rámci experimentálneho overovania ukázali, že na inkluzívnu školu sú kladené oveľa vyššie nároky spojené s veľkou heterogenitou zloženia jej žiakov.

    Výsledky viacerých čiastkových výskumov, ktoré sa v priebehu experimentu v Súkromnej základnej škole uskutočnili (prostredníctvom pološtandardizovaných rozhovorv, ankiet, dotazníkov, posudzovacích škál a projektívnych techník), potvrdili nutnosť:

    1)zmeny modelu školy na model komunikatívny a participujúci,
    2)zmeniť vzťahy riaditeľ - učiteľ, učiteľ – učiteľ, učiteľ – žiak, učiteľ – rodič, žiak – žiak na viac partnerský a kooperatívny, posilňujúci zodpovednosť a slobodu a klásť dôraz na kultivované medziľudské vzťahy,
    3)zrealizovať premenu každodennej vzájomnej komunikácie zúčastnených vo výchovno-vzdelávacom procese s dôrazom na empatiu, toleranciu, odpúšťanie .
    4)lepšie poznávať žiakovu osobnosť a väčšiu dôveru mať k jeho silným stránkam, jeho potencialitám, , posilňovať samostatnosť, zodpovednosť a autoreguláciu žiakov,
    5)položiť dôraz na také vyučovacie metódy, ktoré častejšie umožňujú na vyučovaní osloviť všetkých žiakov, a položiť väčší dôraz na debaty, diskusie, rozhovory individuálne alebo v menších skupinách žiakov,
    6)rozvíjať v škole princíp alternatívnosti, tolerujúci a rešpektujúci zvláštnosti a odlišnosti jednotlivcov i skupín,
    7)zavádzať netradičné pedagogické postupy, napr. komunikačno-dramatické situácie, riešenie modelových situácií, a učiť sa zručnostiam, spôsobilostiam, kompetenciám a pod.,
    8)oveľa viac využívať v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu preventívne a intervenčné programy, programy zamerané na rozvoj osobnosti žiakov, ich empatiu, tvorivosť, komunikáciu, riešenie kríz a konfliktov, a iné, a to nielen krátkodobé programy, ale najmä programy dlhodobé, longitudinálne,
    9)zavádzať integrované  vyučovanie a integrované predmety,
    10)priamo do výchovno-vzdelávacieho procesu začleniť poradenstvo, konzultáciu a nové prvky pomoci žiakom, učiteľom, rodičom, ktoré im pomôžu riešiť problémy, s ktorými sa nevedia rady,
    11)vypracovať oveľa spoľahlivejšie a nediskriminujúce kritériá hodnotenia kvality školy, a zaradiť tam aj psychologické kritériá evalvácie a sebaevalvácie školy,
    12)v obsahu vyučovania sa viac sústrediť na prepájanie teórie s praxou a na využívanie vedomostí v  reálnom živote.
     A na záver

    Prioritou každej vyspelej, múdrej a ľudskej spoločnosti by mala byť podpora všetkých detí, vrátane detí so špecifickými potrebami a využívanie nadania a talentu detí v prospech spoločnosti. Učme a podporujme deti, aby hľadali a objavovali pravdu. Nedovoľme im, aby o sebe pochybovali, ale práve naopak, veďme ich k tomu, aby v seba samých verili. Aby mali chuť a odvahu hľadať a odkrývať nové veci a poznatky. Buďme im oporou, aby sa mohli rozvíjať pre seba samých, ako aj pre našu spoločnosť. Vhodne zvolený výchovný štýl školy a rodiny a ich vzájomná spolupráca umožňuje vychovávanému pochopiť mieru vlastného človečenstva a zmysluplnú životnú sebarealizáciu. Kvalitná výchova budúcich generácií je v záujme nás všetkých.


    Dieťa nemáme učiť zvládať tento svet,
    máme mu pomôcť vyrásť do osobnosti,
    ktorá ho zmení.

     

    Eva Gajdošová, Fakulta psychológie PEVŠ

     

     

    Súvisiace články

    20.04.2018 08:59

    Konferencia v ŠPÚ otvorila diskusiu o potrebe väčšej podpory výučby cudzích jazykov

    Riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Ľudovít Hajduk otvoril včera v Bratislave medzinárodnú odbornú konferenciu pre učiteľov cudzích jazykov „Podpora vyučovania cudzích jazykov a nemeckého jazyka ako národnostnej menšiny“, kd...
    04.02.2019 08:04

    Výsledky celoslovenského testovania piatakov

    Dňa 21. novembra 2018 sa zapojilo 46 360 piatakov na 1 487 základných školách do celoslovenského testovania žiakov 5. ročníka základných škôl (Testovanie 5-2018). Žiaci písali testy zo slovenského jazyka a literatúry, maďarské...
    28.01.2018 18:46

    Šport je tá najkrajšia a najlepšia cesta inklúzie

    Pravidelný pohyb je pre všetky deti bez rozdielu nesmierne dôležitý. Vďaka nemu sa dostávajú do formy, učia sa zdravým návykom, nachádzajú si nových priateľov. Pre deti s mentálnym postihnutím sú takéto zručnosti ešte dôležite...