Späť na zoznam
Z domova
Autor: UCN
08.06.2017 08:44

And Otakar goes to..... Barbora Peuch

Uvedomila som si, že k vysnívanej práci potrebujem vzdelanie. A nielen jedno...

Foto: Boris Peuch

Narodila som sa v Bratislave ako klasické sídliskové dieťa. Rada som behala po vonku s vreckovým atlasom rastlín a zvierat a skúmala okolie. Rozhodnutie študovať Strednú priemyselnú školu odevnú v Trenčíne za mňa urobila moja mama. Dodnes presne nerozumiem, ako to vo mne mohla vidieť, ale vedela, že mám talent. Pretože ma viedla k rešpektu k autoritám, začala som svoje štúdium na SPŠO.

Ocitla som sa na internáte, kde som spoznala množstvo skvelých ľudí, múdrych pedagógov či dobrých priateľov. Minca má však dve strany a ja som, samozrejme, zažila aj nepríjemné a smutné chvíle. Vďaka nim som sa však posunula vpred, dospela som a získala nevyhnutné sebavedomie.

Po strednej škole som si povedala, že je načase zarobiť nejaké peniaze, a tak som začala pracovať ako čašníčka. Vydržalo mi to pol roka. J Potom som skúsila pracovať vo vlastnej dielni na zákazkové šitie s kamarátkou, no ani pri tom som dlho nevydržala. Časom som zistila, že mi stále chýba tvorivá práca a na to, aby som sa jej mohla venovať, potrebujem ďalšie štúdium.

Na vysokej škole som dostala veľký priestor na osobný rozvoj a naučila som sa využívať tvorivosť na zadaných a neskôr aj vlastných témach. Zapájala som sa do rôznych súťaží a prehliadok a jeden semester som strávila vo Fínsku na University of Lapland fakulte Art and Design.

Počas magisterského štúdia ma zaujímali hlavne konštrukčné a funkčné detaily a ich prepracovanie v nových podobách. Možno práve preto som sa po skončení štúdia zamestnala na pozícii odevnej dizajnérky. Približne po dvojročnej skúsenosti som sa rozhodla vrátiť opäť do školy, pretože v našej firme 80 % práce dizajnéra pokrývala príprava strihovej konštrukcie, komunikácia s dodávateľmi a príprava technickej dokumentácie k odevu. Na tvorivý dizajn ostávalo veľmi málo priestoru. Mojím veľkým šťastím bolo, že práve v tomto období hľadala  prof. Sabová, akad. mal., novú asistentku. Takže po šiestich rokoch štúdia, približne v roku 2008, som sa vrátila do školy a som tam dodnes.

V tvorivosti som našla svoje životné poslanie aj naplnenie. Stále som však neprestávala hľadať hlbší zmysel svojej práce, akoby v nej ešte niečo chýbalo. Začala som premýšľať, ako robiť módu dnes, keď sme všetci zavalení lacnými odevmi z Číny a Indie. Ako súperiť s výpredajovými cenami, ako alebo prečo vytvárať ďalší dizajn. Pre koho...?

 

Tu niekde začala vznikať moja dizertačná práca.

Začala som pátrať po akomsi bode nula. Chcela som sa oslobodiť od konvencií a nánosu všetkého, čo tu už v rámci odevu bolo. V tomto momente ma zaujali postapokalyptické filmy, ktoré si priamo žiadali kostým – odev vychádzajúci z nulových alebo veľmi obmedzených zdrojov.

Hoci naozaj dobrých bolo iba zopár filmov, zanechali vo mne akýsi pocit, nepokoj. Obrazy zničenej, zdevastovanej či spustošenej krajiny z filmovej fikcie sa navlas podobali obrazom nášho, síce málo propagovaného, ale reálneho sveta.  

Priemyselná výroba poháňaná masovým konzumom v mnohých odvetviach spôsobuje katastrofálne sociálne, zdravotné a environmentálne dôsledky.

Bolo pre mňa prekvapením, že práve textilný, a teda aj odevný priemysel, je jedným z najväčších znečisťovateľov prírody a ovzdušia. Keď som začala spracovávať rešerš, videla som deti s vrodenými chybami, choroby kože, otrávené mŕtve vody, ľudí žijúcich v nepredstaviteľných podmienkach bez vody a elektriny v chatrčiach, zasolené a vyčerpané pôdy, neschopné uživiť ďalšie generácie, vyschnuté jazerá, obrovské skládky odpadu. Nekonečný zoznam katastrof.

Praktická časť dizertačnej práce pozostáva z autorskej kolekcie odevov Postapocalyptic Fashion. Vizuálna stránka kolekcie je ovplyvnená postapokalyptickou módou a jej koncepcia sa sústreďuje na víziu fiktívnej postapokalyptickej budúcnosti, ktorá priamo odkazuje na plytvanie prírodnými zdrojmi a devastáciu prostredia módnym priemyslom. Línia, silueta, farebnosť, materiály alebo strihové riešenie odevu sú formálne prostriedky na vizualizáciu predstavy života po apokalypse, nedostatku a reálnej potreby spracovania posledných dostupných textilných materiálov. Farebnosť redukovaná na zemité tóny, prípadne odtiene šedej, zastupuje potrebu maskovania sa, čím sa opiera aj o autorský text (viď web). Zahaľovanie tela korešponduje s návratom k prvotnej funkcii odevu, ktorou je ochrana pred klimatickými podmienkami.

 

Viac informácií o Barbore, ako aj jej tvorbu nájdete na stránke www.ucn.sk.

 

Galéria

Súvisiace články

27.02.2018 17:27

Maloobchod zaznamenáva nedostatok kvalifikovaných pracovníkov

Slovenskí maloobchodníci zaznamenávajú nedostatok kvalifikovaných a kvalitných pracovníkov. Prezident Zväzu obchodu (ZO) SR Martin Katriak na to upozornil v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave.
10.10.2017 07:01

ZŠ Vajanského v Lučenci má viacero aktivít zameraných na projekty

Aktivity zamerané na rôzne projekty sú jednou z dôležitých oblastí, na ktoré kladú dôraz na Základnej škole (ZŠ) na Vajanského ulici v Lučenci. TASR o tom informovala jej riaditeľka Jana Kamenská, podľa ktorej na škole v minulo...
01.09.2017 09:19

Prezident poveril ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú vedením rezortu školstva

BRATISLAVA  - Prezident Andrej Kiska prijal demisiu ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS) a dočasným vedením rezortu poveril ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú (nominantka SNS). Prezident zastupujúcu ministe...