Späť na zoznam
Z domova
Autor: UCN
28.09.2017 09:01

MISIA KONŠTANTÍNA A METODA BOLA POLITICKÁ HRA

Panovník Karol Veľký sa založením rozsiahlej Franskej ríše vlastne snažil o obnovenie zašlej slávy rímskeho impéria a vrcholom jeho úspechov ako politika a vládcu bola korunovácia a získanie titulu rímskeho kráľa a cisára. Na Vianoce roku 800 sa zúčastnil na slávnostnej omši, ktorú celebroval samotný pápež, a nečakane mu symbolicky položil na hlavu korunu.

Spôsobil tak niekoľkostoročný zápas o investitúru medzi pápežskou kúriou a cisármi Svätej ríše rímskej nemeckého národa. Tento dôležitý historický medzník ovplyvnil aj vývoj štátov v strednej Európe, pretože význam cisára spočíval okrem iného v tom, že v jeho právomoci bolo povyšovať kniežatstvá, ktoré vznikali v Európe, na kráľovstvá a kniežatám udeľovať titul kráľ. Franská ríša ako jednotný konglomerát v západnej a strednej Európe dlho neprežívala svojho tvorcu. Vo Verdune v roku 843 pristúpili vnuci Karola Veľkého k deleniu tejto obrovskej ríše a ani netušili, že geograficko-politické rozdelenie spôsobí niekoľko tisícročných konfliktov. Západofranskú ríšu, budúce Francúzsko, zdedil Karol Holý, stredná časť bola zverená do rúk Lothara a dostala podľa neho meno Lotharingia, neskôr Arelátske kráľovstvo, a Východofranskú ríšu, budúcu Svätú ríšu rímsku nemeckého národa s titulom rímskeho kráľa a cisára, zdedil Ľudovít Nemec. Veľká Morava sa mala stať kráľovstvom V susedstve Východofranskej ríše už od roku 833 fungovala Veľkomoravská ríša a jej prvé dve kniežatá Mojmír a Rastislav sa s týmto silným susedom snažili o politické spojenectvo a prostredníctvom kresťanskej misie z Bavorska aj s pápežom v Ríme.

Východofranskí králi sa rozrastajúcej ríše v strednej Európe začali obávať, a tak nejavili veľký záujem. Knieža Rastislav sa sklamaný z neúspešných pokusov v zahraničnej politike obrátil na politického rivala nemeckých cisárov, Byzantskú ríšu, ale snahy o nadviazanie politického spojenectva s cisárom Michalom III. stroskotali takisto. Z 33 politických požiadaviek Rastislavovho posolstva reflektoval byzantský cisár len na požiadavku kresťanskej misie, lebo v tom videl spôsob upevnenia východného rítu v strednej Európe a oslabenie moci pápeža. Solúnski bratia Konštantín a Metod, ktorých poveril kresťanskou misiou, prichádzajú na Veľkú Moravu veľmi dobre pripravení, o čom svedčí preklad Biblie do staroslovienčiny s Proglasom a písmo hlaholika vytvorené z malej gréckej abecedy. Misia bola úspešná a po niekoľkoročných peripetiách aj schválená a rešpektovaná pápežom, ktorý uznal staroslovienčinu ako štvrtý liturgický jazyk, a Metod sa stal biskupom. Za vlády kniežaťa Svätopluka sa Veľká Morava stala feudálnym štátom v pravom zmysle slova a v dôsledku výbojných vojen sa rozšírila o územie Bieleho a Červeného Chorvátska a Bieleho Srbska.

Súčasťou Veľkej Moravy sa na štyri roky stalo aj územie českých kniežat, ktoré sa tomu bránili a hľadali podporu u východofranského kráľa Arnulfa. Politickým cieľom kniežaťa Svätopluka bola orientácia na latinskú liturgiu a rímskeho pápeža a spojenectvo s nemeckým cisárom. Dôvod bol zreteľný a jasný: Svätopluk sa chcel stať kráľom a Veľkú Moravu povýšiť na kráľovstvo. Preto sa po smrti biskupa Metoda stali jeho žiaci na jej území nežiaduci a útočište našli v Čechách a neskôr na Balkáne. Kultúrny odkaz misie solúnskych bratov doteraz rezonuje v Srbsku, Bulharsku, Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku. Politický zámer kniežaťa Svätopluka nevyšiel, lebo jeho synovia sa vyčerpávali v lokálnych vojnách a nedokázali sa postaviť ataku ugrofínskych kmeňov Maďarov, ktorých si na pomoc proti rastúcemu vplyvu Veľkej Moravy zavolal východofranský kráľ Arnulf. Nemeckí cisári si začali uvedomovať, že Maďari pre nich predstavujú oveľa väčšie nebezpečenstvo ako Veľkomoravská ríša, ale už bolo neskoro. Turkické a nomádske kmene Maďarov rýchlo postupovali až do Burgundska a zdrvujúcu porážku utrpeli až od armády nemeckého cisára Ota I. v roku 955 v bitke pri Lechu.

V politickej línii kniežaťa Svätopluka pokračovali kniežatá z dynastie Přemyslovcov a Piastovcov a získali od nemeckých cisárov titul kráľ. V roku 1000 kniežatá z rodu Arpádovcov vytvorili s podporou pápeža Uhorské kráľovstvo, ktorého súčasťou sa postupne stalo aj územie Slovenska. Obdobie pôsobenia Konštantína a Metoda na Veľkej Morave a vláda kniežaťa Svätopluka sa stali záchytným bodom druhej etapy slovenského národného obrodenia, ktorej základom bola myšlienka všeslovanskej vzájomnosti, a v období romantizmu, keď predstavitelia štúrovskej generácie využili toto významné historické obdobie v značne zidealizovanej podobe na pozdvihnutie národného povedomia Slovákov.


Text a foto: PhDr. Mária Holubová, PhD.

 

Súvisiace články

utorok 09:57

Moderátorkou Plesu v opere - legendárna Božidara Turzonovová

BRATISLAVA, – Večerom 18. ročníka dobročinného Plesu v opere, ktorý si svojim programom uctí storočnicu vzniku Československa, bude hostí sprevádzať herečka prvej divadelnej scény SND Božidara Turzonovová. Významné osobnosti s...
01.09.2017 09:19

Prezident poveril ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú vedením rezortu školstva

BRATISLAVA  - Prezident Andrej Kiska prijal demisiu ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS) a dočasným vedením rezortu poveril ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú (nominantka SNS). Prezident zastupujúcu ministe...
streda 12:30

ŠKOLSTVO: Exminister Peter Plavčan vychováva budúcich učiteľov na Univerzite Komenského

BRATISLAVA - Bývalý minister školstva Peter Plavčan pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (PdF UK) v Bratislave. Podľa slov dekanky PdF UK v Bratislave Alice Vančovej je exminister rezortu školstva zamestnancom ...