Späť na zoznam
Z domova
Autor: UCN
17.11.2017 15:30

Stretnutia, na ktoré sa nezabúda....

Pri štandardnom oslovení „vážené dámy“ by nás malo napadnúť, či si vôbec uvedomujeme komu vlastne toto oslovenie patrí a kto si ho zaslúži. S touto formuláciou a oslovením sa stretávame v pracovnej aj spoločenskej komunikácii veľmi často, ale vieme čo sa za oslovením dáma skrýva? Máme mylné predstavy o tom, kto je „pravá“ dáma a kto „kvázi“ dáma. Aký je medzi nimi rozdiel? Pravá dáma nemá problém s ničím a je prirodzená. Kvázi dáma má problém so všetkým a svojimi zásadami otravuje celé okolie.

 V októbri 1989 sa jedno z gymnázií v Banskej  Bystrici pripravovalo prijať meno slovenského spisovateľa a dramatika Jozefa Gregora Tajovského. Na slávnostnom odovzdávaní nového pomenovania sa zúčastnila aj jeho dcéra pani Dagmar Prášilová, ktorá žila v Prahe.  Nebola veľmi uhladená ani diplomatická, hovorila čo si myslí a pomenovala veci také aké sú. Týkalo sa to aj jej spomienok na významné osobnosti literárneho a spoločenského života, ktoré my poznáme len z odborných kníh a literatúry. Hovorila o nezištnom a čistom priateľstve J. G. Tajovského a Janka Jesenského. Bol to tandem realistov, ktorí odsúdili perzekúciu B. S. Timravy, ktorá sa  odvážila podrobiť kritike falošné a nikam nevedúce národovectvo, za čo ju trojica našich velikánov Vajanský,  Škultéty a Hviezdoslav verejne obvinili a hrozilo jej trestné stíhanie a väzenie na jeden rok. Spomínala na entuziazmus,  s akým pripravovali návrat Martina Kukučína po vzniku Československej republiky a na ich následné sklamanie, keď ho určité kruhy národovcov začali obviňovať z toho, že silnejúcu maďarizáciu prežil v zahraničí a nebol v ťažkých časoch oporou slovenského národa. Kukučín pod ťarchou týchto výčitiek  navždy opustil republiku a už sa nikdy nevrátil.

Vila Jozefa Gregora Tajovského v Bratislave bola otvorená pre každého a aj keď Hana Gregorová nebola typická slovenská gazdinka, vždy sa pre hostí našli tajovské klobásky, tvarohové buchty a baťko pri každej návšteve zišiel do pivnice stočiť kvalitné vínko:....a rád si s jemu milými ľuďmi zaspieval obľúbené pesničky. Takto pohostil aj spisovateľa P. Jilemnického, ktorý si chcel zvýšiť učiteľskú kvalifikáciu a prišiel do Bratislavy na skúšky a prepadol. Keď sa ho Tajovský opýtal, čo nevedel, odpovedal: „ Nebudete mi to veriť baťko, ale vôbec som nevedel nič o vašej predprevratovej próze." Miesto výčitiek dostal výdatný obed.  Spomínala aj na Fraňa Kráľa, autora literatúry pre deti, ktorý sa paradoxne deťom vyhýbal, ale hneď poznamenala, že to bolo určite preto, lebo trpel vtedy nevyliečiteľnou tuberkulózou. O Lacovi Novomeskom povedala, to čo všetci vedeli, že to bol kaviarensky typ, ktorý odmietal chodiť so svojimi priateľmi na túry do prírody so slovami: „Čo sa ľudstvo natrápilo, kým vymyslelo kaviarne a on nemieni krútiť koleso dejín späť." V jej spomienkach mal čestné miesto múdry a veľmi inteligentný Vladimír Clementis. Spájalo ich priateľstvo v rovine starší brat a mladšia sestra. Len on si Dášenke dovolil povedať, že z nej nikdy herečka nebude a aj keď bola najskôr urazená, neskôr mu musela dať za pravdu. Veľmi ju mrzelo, že sa jeho kariéry ministra zahraničných vecí nedožil jej otec, ale po jeho perzekúcii a následnej poprave už nie. Stačilo, keď videla ako jej otec trpel po Mníchove a rozdelení I. ČSR a na následky svojich chorôb a týchto národných tragédií v roku 1940 zomrel.

Pani Dagmar Prášilová žila už so svojou rodinou v Prahe a vládnuce kruhy ju na otcov pohreb nechceli pustiť, lebo sa obávali, že odporcovia režimu zorganizujú demonštráciu. Nakoniec dostala povolenie a pod stálym dozorom jej umožnili len formálnu rozlúčku, bez účasti blízkych a priateľov a nedovolili hrať v SND ani jednu jeho hru. Táto milá dáma, ktorá mala už 73 rokov bola plná entuziazmu a nadšenia, radosti zo života, o všetko sa zaujímala a tajuplným hlasom, v ktorom bolo radostné očakávanie, rozprávala o situácii v Prahe na jeseň 1989. Pri návšteve Tajova sa  stretla so svojimi rovesníčkami, ktoré u nich za I. ČSR slúžili a večer  to roztočila pri klavíri  s pánom učiteľom Šebom, ktorý sa zaslúžil o založenie expozície J. G. Tajovského v jeho rodnom dome. Táto pravá dáma sa celý život držala zásady svojho otca, Jozefa Gregora Tajovského: „Keď ti bude dobre neukazuj a keď ti bude zle vydrž!"

Súvisiace články

07.11.2017 08:37

ÚS SR:Predsedníčka ÚS I. Macejková odovzdala ministerke školstva...

Predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky I. Macejková odovzdala ministerke školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky "Ilustrovanú Ústavu Slovenskej republiky" a "Ilustrovanú Chartu základných práv Európskej ...
27.02.2018 17:45

V ZŠ sa problém s kapacitou stáva urgentným, hrozí dvojzmenná prevádzka

Žiakom ZŠ kpt. J. Nálepku v Stupave hrozí dvojzmenná prevádzka, taktiež i obmedzenie počtu stravníkov v školskej jedálni. "Dôvodom je nedostatok miesta pre stále narastajúci počet detí," ozrejmil primátor Stupavy Roman Maroš na...
17.04.2018 09:47

V Čadci sa opäť zastavil český protidrogový vlak, ktorý má odradiť deti od drog

Mesto Čadca je aj tento rok jediným slovenským mestom, v ktorom sa zastavil protidrogový vlak z Českej republiky. "Je to vlak, kde žiaci základných a stredných škôl, ale aj ich rodičia môžu na vlastné oči vidieť, čo droga dokáž...