Späť na zoznam
Z domova
Autor: UCN
14.12.2017 08:35

TOTO! JE KABINET ILUSTRÁCIE IV.

V kabinete chémie sa miešajú vône a pachy, v prírodovednom kabinete zasa čosi rastie a niečo, zaliate v skle, tróni vo vitríne. V kabinete jazykov sa povaľujú kopy kníh a v kabinete hudobnej výchovy, tam zasa zneje množstvo zvukov. Ale čo sa deje v kabinete ilustrácie? Hm... tam sú uložené príbehy s obrázkami. Čakajú na to, kedy sa na ne pozriete a poviete: „TOTO!“ Toto som už videl. Toto si pamätám z knižky...

dátum -

otvorenie výstavy – piatok 15. 12. 2017 o 18.00 hod.

miesto -

SBM – Galéria Jozefa Kollára, Nám. Svätej Trojice 8 v Banskej Štiavnici

 

Ilustrácia dopĺňa text príbehu, prerastá ho a stáva sa jeho súčasťou. Zostáva v pamäti dieťaťa alebo dospelého, ktorý knihu číta, kreslí v nej stopu, ktorá potom, aj po desiatkach rokov, dovedie čitateľa k dielu späť. Je zvláštne, že napriek dlhej a úžasnej  tradícii slovenskej knižnej ilustrácie, ak vynecháme knižné festivaly a prehliadky, je ilustrácia ešte stále iba zriedka predstavovaná vo výstavných sieňach ako svojbytné dielo.

A tak sa to pokúšame napraviť.

V Kabinete ilustrácie IV. nájdete ilustrácie súčasnej generácie štyridsiatnikov a päťdesiatnikov – áno, tej prelomovej generácie, ktorá ako prvá po roku 1989 vstúpila na skutočný (medzinárodný) knižný trh, nedeformovaný žiadnymi rozhodnutiami zhora, ale len tým, čo žiadal čitateľ. A aj ten sa menil časom. Mal každú chvíľu iné predstavy o tom, na čo sa chce pozerať, iné obrázky v ňom vyvolávali chuť čítať. Prešiel si cestu od hltania čohokoľvek, čo prišlo zo západu, potom sa vracal k overeným, už desiatky ráz vydaným titulom, kým začal čítať skutočne nezávislé príbehy a autorské knihy. A menili sa aj ilustrácie. Stojí za to vidieť ich.

 

Nech sa páči, vstúpte...

 

Výstava potrvá od 15. 12. 2017 do 7. 3. 2018.

 

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Partneri výstavy: FPU – Fond na podporu umenia, TOTO! – kultúrne ihrisko o.z. (TOTO! je galéria)

 

 

Nana Furiya (*1961)

V rokoch 1992 – 2000 študovala na Katedre grafiky a knižnej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave u prof. Dušana Kállaya. Doposiaľ vytvorila ilustrácie pre viac ako šesťdesiat kníh, niektoré z nich sú tzv. autorské. Jej obrázky, žiaľ, skôr než slovenskí poznajú japonskí, taiwanskí, kórejskí a čínski čitatelia, aj tí z USA. Za svoju tvorbu získala napríklad International Golden Pen v Belehrade alebo Cenu Gozan v Japonsku.

Pozrite sa: tie obrázky sa smejú. Láskavo, nežne. Vždy čitateľne – autorka vie, že jej čitatelia sú malé, veľmi malé deti a potrebuje si s nimi porozumieť, tak aby príbehom rozumeli aj vtedy, keď nie je nablízku nikto, kto by čítal. Stačí, aby sa pozeral a vie, čo sa deje. Dobre sa cíti tam, kde jej vydavateľ umožní tvoriť na veľkej ploche – keď jej jasne farebné ilustrácie neoddelí od písmeniek, ale naopak: keď im dovolí vzájomne sa k sebe primknúť.

 

Petra Hilbert (*1977 – 2017)

Najskôr študovala reprodukčnú grafiku na Strednej polygrafickej škole v Bratislave, potom odbor bábkarska scénografia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Kľúčové boli pre ňu stretnutia s Borisom Droppom, ktoré ju odštartovali k ilustrácii – postupne vytvorila desiatku kníh, polovica z nich získala ocenenia v súťaži Najkrajšia kniha roka. V roku 2011 vydala svoju autorskú knihu Balada o srdci, v súčasnosti sa pripravuje vydanie druhej – poslednej – Pepína z Longitálu. 

Je minimalistická. Nepreplní stránku, necháva v nej priestor pre čitateľa: „tu máš, domysli si, dokresli si". Hej. Experimentuje – ale iba zľahka. Tak, aby v každom obrázku zostali čisté línie. Pevná stavba každej ilustrácie drží príbeh pohromade. Listujete knižkou a vidíte, cítite, ako jeden obrázok nadväzuje na druhý, ako vás ťahá príbehom, ako s vami chce o ňom hovoriť. Používa tradičné techniky – pero a štetec, ale vytiahla aj takmer zabudnuté fixky.

 

Miloš Kopták (*1969)

Študoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, potom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri grafiky a knižnej tvorby prof. Dušana Kállaya a na École des Beaux Arts vo Francúzsku. Ilustroval viac než dvadsať kníh. Založil ASIL – Asociáciu ilustrátorov a je spoluautorom projektov Fru Fru Gallery a TOTO! je galéria. Je nositeľom Ceny Ľudovíta Fullu, vystavoval v Českej republike, Nórsku, Južnej Kórei, Litve, Taliansku, Poľsku, Španielsku.

Takmer každá jeho kniha je iná – iná štylizácia, iná technika. Tvorí radikálne. Nejde do dohody s autorom textu, nesekunduje mu, nepodlieza, nepýta sa „ako to myslel, keď to písal". Tvorí tak, akoby sa hral vášnivú adrenalínovú hru, v ktorej preskakuje z tvaru na tvar, z príbehu vyberá nečakané detaily a doslova volá čitateľa, láka ho k tomu, aby ho príbeh začal baviť. Aby ho rozosmial, aby mu v hlave ostal vtip.

 

Vladimír Král (*1974)

Študoval na Katedre animovanej tvorby Vysokej školy múzických umení. Ilustrovať začal v roku 2001, od začiatku pred kvantitou preferuje výber kvalitného textu – jeho dielo zahŕňa zatiaľ 5 kníh. Získal viacero ocenení v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska a Cenu Ministerstva kultúry SR. Rovnako ako ilustrácii sa venuje aj grafickému dizajnu, animovanej tvorbe, bábkovej scénografii a priestorovému riešeniu.

Má rukopis, ktorý sa ľahko rozpozná medzi ostatnými. Ovplyvnený štúdiom animácie a viacerými realizáciami, akoby obrázky v knihe rozpohybovával, akoby ich nechcel nechať zamrznuté, statické. Postavy sú plastické, dej sa v nich na seba vrství. Napriek tomu, že sú „plné" farieb, bez bielych miest, nepôsobia „ťažko", naopak – je to ich sýta sviežosť, ktorá vytvára napätie, emóciu. 

 

Ľuboslav Paľo (*1968)

Študoval na Katedre animovanej tvorby Vysokej školy múzických umení. Mnohé z jeho kníh získali ocenenia v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Je nositeľom ceny Zlatého jablka na Bienále ilustrácií Bratislava. Rovnako ako ilustrácii sa venuje aj grafickému dizajnu, animovanej tvorbe a bábkovej scénografii a priestorovým riešeniam. Od roku 2003 pôsobí na Katedre grafiky a knižnej tvorby Vysokej školy výtvarých umení.

Jeho rukopis čitateľ ľahko rozpozná: v obrázkoch sa stále niečo hýbe, svojich hrdinov zachytáva v letku, v behu, nikdy ich nenecháva staticky stáť. Pracuje s vtipom, ale nie s tým drsným – jeho humor je láskavý, milý. Hutné, sýte farby vytvárajú ilúziu, že ilustrácia je plastická, ak by sme sa jej dotkli, dotkli by sme sa vlastne objektu, nielen papiera. A predsa: výsledný tvar nie je ťažký, raz ho odľahčí kontúrou, inokedy množstvom bieleho miesta.

 

 

Martina Matlovičová (*1975)

Najskôr študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, potom na Katedre animačnej tvorby na Vysokej škole múzických umení. Venuje sa nielen knižnej ilustrácii, ale aj tvorbe priestorových objektov. Jej diela boli vydané na Slovensku, v Českej republike, vo Fínsku a pod. V rokoch 2000 – 2016 získala niekoľko ocenení v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska, Cenu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a aj ocenenie Zlaté jablko BIB v roku 2009. 

Keď ilustruje, tak do obrázkov vkladá vlastné metafory, nenechá sa „len tak" vliecť autorom textu, vedie s ním dialóg, dopĺňa jeho rozprávanie. Tomu podriaďuje aj štýl svojej tvorby: jej maľby sú ako koláže – kúsok z príbehu, kúsok pridané, kúsok ponechaný fantázii čitateľa, všetko v sviežich, nápaditých farebných kombináciách a najmä všetko maľované s vtipom, tak aby sa čitatelia mohli smiať, aby sami hľadali v obrázkoch vtipy a fígle.

 

Katarína Slaninková (*1975)

Študovala na Škole umeleckého výtvarníctva u prof. Gabriela Štrbu, neskôr na Vysokej škole výtvarných umení na Katedre grafiky u doc. Róberta Jančoviča a na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe v ateliéri grafického dizajnu u profesora Zdeňka Zieglera. Získala viacero ocenení v súťaži Najkrajšia kniha, ktoré udeľuje Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana. Ilustovala viac než 10 kníh a publikácií. 

Je naratívnym typom ilustrátorky, ktorá dokáže tvoriť pre akúkoľvek vekovú kategóriu, pridať hodnotu akémukoľvek textu – od rozprávok po kresby na tarotové karty. Občas je hravá ako malé dieťa, vekom čitateľa vážnie, mení svoje ilustrátorské techniky tak, aby si čo najviac porozumeli, aby si boli blízki: pre deti volí expresívnu farebnosť, pre teenagerov kresbu podobnú komixu (či mangám). Sú pre ňu typické jednoduché „čisté" línie.

 

Peter Uchnár (*1970)

Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave absolvoval na Katedre voľnej grafiky a ilustrácie u profesora Dušana Kállaya a chvíľu na nej aj pôsobil ako pedagóg. Už v roku 1999 získal cenu Zlaté jablko na Bienále ilustrácií Bratislava, neskôr množstvo ocenení v rámci súťaže Najkrajšia kniha roka. V roku 2005 mu bola udelená Cena Ľudovíta Fullu za ilustračnú tvorbu pre deti a mládež. Na svojom konte má doteraz takmer tridsiatku kníh.

Jeho tlmené „modré" ilustrácie – to sú vlastne maľby, vtesnané do stránok knižky. Toľko hmoty a pritom taký pocit ľahkosti. Vieme si ich predstaviť na stenách galérie, vieme ich pohľadom natiahnuť do veľkých rozmerov. Lákajú, ťahajú, vábia čitateľov do deja. Len málokedy v nich nájdeme biele plochy, priestory, ktoré mu vydavateľ ponúka, plní do posledného miesta, často v rotujúcich, vírivých, hlbokých kompozíciách.

 

Bystrík Vančo (*1975)    

Absolvoval odbor Propagačné výtvarníctvo na Súkromnej strednej umeleckej škole v Bratislave. Je autorom ilustrácií k desiatke kníh, ktoré vyšli na Slovensku aj v Česku. V roku 2007 boli jeho ilustrácie súčasťou medzinárodnej prehliadky Bienále ilustrácií Bratislava. Za knihu O strome, ktorý bol na ceste získal  v roku 2006 ocenenie Najkrajšia kniha jari, rovnako bola ocenená aj kniha Hovoriaci vtáčik v roku 2008.

Jeho ilustrácie sú skromné a predátorské zároveň. Kombinuje tradičnú štylizáciu, naratívny štýl zobrazenia zastaveného deja s netradičným spracovaním a naopak. Jeho tvorbu podmieňuje výber textov – od pôvodných, súčasných diel pre deti, v súčasnosti prešiel k ilustráciám povestí. Vyštipkával príbehy do molitanu, teraz ich maľuje sýtymi farbami, zvýrazňuje na veľkých farebných plochách charakter hrdinov.

 


 

TOTO! je Kabinet ilustrácie, kde sú vystavené ilustrácie – obrázky, ktoré si pamätáme
z knižiek, čo sme čítali ako deti, aj z tých, čo si teraz čítame so svojimi deťmi.
Ilustrátorov, čo ich namaľovali, však často ani nepoznáme: veď koho by napadlo hľadať niekde na konci knihy meno napísané drobnými písmenkami. A tak nám často uniká, aká je slovenská ilustrátorská tradícia úžasná. A aj to, že ilustrácia je také isté umelecké dielo ako obraz či grafika. Zaslúži si visieť v galérii. Nech sa páči, vstúpte.

 

 

Ing. Petra Páchniková

Súvisiace články

04.10.2017 09:20

ŠPÚ otvoril inovatívne vzdelávanie Interkultúrne vzdelávanie v ZŠ so žiakmi z rómskych komunít

Štátny pedagogický ústav otvoril v priestoroch Matice slovenskej v Martine inovatívne vzdelávanie akreditované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR „Interkultúrne vzdelávanie v ZŠ so žiakmi z rómskych komunít“.
20.03.2018 13:54

Mesto Poprad po roku opäť ocenilo najlepších pedagógov

Mesto Poprad v rámci 4. ročníka ankety Naj pedagóg 2018 opäť ocenilo najlepších učiteľov a vychovávateľov. Pri príležitosti Dňa učiteľov samospráva počas galavečera v pondelok (19.3.) znova vyzdvihla najaktívnejších a najúspešn...
15.10.2017 11:15

NRSR: Ministerstvo školstva nateraz neplánuje zriadiť školského ombudsmana

Bratislava - Ministerstvo školstva v najbližšom čase neplánuje opätovne zriadiť pozíciu školského ombudsmana, ktorú v minulosti zrušili. Povedala to počas štvrtkovej (12. 10.) parlamentnej Hodiny otázok ministerka školstva Mar...