Späť na zoznam
Z domova
Autor: UCN
26.03.2018 11:11

Učiteľ, ktorý ma ovplyvnil na celý život.

Sú chvíle v živote človeka, veselé či smutné, kedy sa žiada na chvíľu zastaviť, obzrieť sa a hádam aj trocha bilancovať jednotlivé etapy života. Väčšina z nás sa rada vracia do obdobia detstva a mladosti, ktoré považuje z pohľadu jubilanta za najkrajšie obdobie, resp. jedno z najkrajších vo svojom živote. Chcem aj ja pridať niekoľko spomienok vzhľadom k tomu, že som mala šťastie nie na jedného, ale na viacerých učiteľov, ktorí ovplyvnili môj život tak, že som prežila ako stredoškolská učiteľka za katedrou 20 rokov.

S mojou triednou  zo strednej školy som v kontakte doteraz, rozhovory s ňou ma obohacovali  v práci v škole aj  v školskej  inšpekcii. Obdivujem jej stále aktuálne postrehy, v ktorých vie pochváliť aj poradiť.

Detstvo a mladosť som prežila v krásnom prostredí jedinečnej a neopakovateľnej Banskej Štiavnice. V čase môjho detstva nebolo veľmi zvykom chodiť do jaslí, ani do materskej škôlky. Aby som  nevtrhla do školy rovno z ulice, mama  ma (teraz  viem, že  veľmi múdro) zapísala do materskej školy. Celý rok nás pripravovala do školy pani učiteľka Mária Kriegerová - Smrtníková, ktorá už viac rokov nie je medzi nami, na ktorú stále s láskou spomínam. Jej záujem o nás, jej bývalých „ škôlkárov" neprestal ani  pri našich sporadických stretnutiach po rokoch. Nezabudnem na jej krátke lístky a blahoželania, ktoré  sa končili vždy tými jednoduchými slovami:  s láskou tvoja prvá učiteľka.

Mojím prvým riaditeľom na základnej škole bol spisovateľ Jozef Horák. Vtedy sme ho my, školáci, nevnímali ako spisovateľa. Bol rád, keď sme nacvičovali vystúpenia a hrali divadlo. Páčilo sa nám  jeho rozprávanie o našom Zlatom meste, či jeho povesti spod Sitna o Hudcovom vrchu, Sitnianskom vatrárovi, Sitnianskej bielej skale či  Sebechlebských hudcoch, ktoré by sme boli počúvali do nekonečna.

__________

Niekedy nás zaviedol nad Štiavnicu, kde maľoval svoje obrazy maliar Jozef Kollár. Posadali sme si na lúku neďaleko majstra Kollára a pozorovali ho pri práci. Medzitým sme tíško počúvali historické príbehy rozprávané pánom riaditeľom.

_________

Ťažko by som vedela povedať, ktorá z povestí sa nám páčila najviac. Hoci v každej išlo o iný príbeh, predsa sme cítili, že majú veľa spoločného a nie len to, že väčšina sa viazala k Sitnu a jeho okoliu. Bola to  nezničiteľná ľudská túžba po slobode, prebúdzanie zmyslu pre dejinnú i ľudskú spravodlivosť.

Jozef Horák

Historický obraz sa mu podarilo vytvárať hlavne tým, že nám umožnil nazrieť do vnútorného myšlienkového a citového života týchto postáv. Odhaľoval ich charakter, ich vzťahy  k iným ľuďom, myšlienky a činy. Mnohé postavy sme si z jeho rozprávaní obľúbili, iné vyvolávali nesúhlas, možno aj naše odsúdenie. Zároveň sme  spoznávali že o slobodu, česť, právo a spravodlivosť bojoval človek už v dávnych časoch.

To boli naše prvé nezabudnuteľné stretnutia s umením. Na základnej škole sme nacvičili pod vedením našich učiteľov  aj  divadlo,  rozprávku „Zlatá kačka", ktorú sme s úspechom hrali na ozajstnom javisku,  v kultúrnom stredisku (Katolíckom spolku).

Na strednej škole sme mali viacerých výborných učiteľov, ktorí nás nielen učili úcte, pokore a múdrosti ( čo máš v hlave, ti nikto nevezme – obľúbené heslo nášho profesora francúzštiny  Dezidera Rakšányho, ktorý  mimochodom ovládal šesť rečí a nepovažoval to za nič mimoriadne).  Sami boli  živými príkladmi, že keď niečo robíš, tak sa snaž robiť to čo najlepšie ako vieš. Učili nás nielen spoznávať našu krajinu, ale tiež si ju obľúbiť a byť na ňu hrdí. Keďže neboli počítače ani  internet, zbierali sme pohľadnice miest z celého sveta. V mojej zbierke je ich okolo 1 500. Oblasti a mestá v Československu, o ktorých sme sa učili, sme skoro všetky spoznali.

Či to bol Hviezdoslavov Dolný Kubín, Štúrova Modra, staroslávna Nitra, historický Martin alebo hlavné mesto Bratislava. Benkove obrazy sme spoznávali na Orave a Kysuciach. O  okolí historickej  Banskej Štiavnice sme povinne referovali, kde sme boli a čo nového sme sa o meste a   našom kraji  naučili a bolo jedno či to bola história, kultúra, alebo šport. Ak sme chceli ísť  navštíviť Prahu a v tej dobe najpopulárnejšie  divadlo  Semafor, boli sme niekoľko sobôt a nedieľ sadiť stromčeky a za zarobené peniaze sme uskutočnili poznávací zájazd na Moravu a do Prahy.

Veľký podiel  na všetkých  aktivitách mala naša triedna Mária Uhrínova a po jej odchode zo školy  Táňa Trcková - Protopopová, ktorá nám  odovzdávala  pozitívnu energiu a nepoznala neriešiteľný problém. Dokázala v nás vzbudiť záujem nielen o štúdium, ale aj o poznávanie samých seba. Doteraz mi znejú slová: všetko zlé je na niečo dobré,  to dobré  treba nájsť, nikto iný to neurobí, ak nebudete vy sami chcieť. Ona sama nemala problém začať odznova, hoci  to nemala v živote ľahké ( choroba syna, smrť manžela).

Keď som mojim bývalým kolegom ukázala fotografie zo stretnutia po 50 rokoch  od maturity, pýtali sa  kto je tá spolužiačka  v prvom rade, čo tak dobre vyzerá a keď som povedala, že je to naša triedna, nechceli veriť. Za najväčšie vyznamenanie považujeme, že si s nami všetkými triedna tyká a nikto jej inak nepovie, iba naša Táňa, akoby bola naozaj  naša spolužiačka, ako na tej fotografii.

Jedno z najkrajších stretnutí s ňou som zažila počas komplexnej inšpekcie na škole, kde vyučovala už ako dôchodkyňa. Privítala ma  vetou: „Som hrdá, že na inšpekciu prišla moja žiačka, asi som vás voľačo naučila. Mladí by mali stále prevyšovať svojich učiteľov." Vďaka našim  učiteľom  sme našli uplatnenie v živote  a viacerí z mojich spolužiakov sú známi  aj za hranicami Slovenska, napríklad chemik Stanislav  Miertuš,  Magda Vášáryová, informatik Ján Šoučík,  Elenka Cengelová- Carina.

Rada sa vraciam k týmto obdobiam môjho života, som  hrdá na dvadsať rokov strávených za katedrou, čerpala som z nich inšpiráciu pre moju prácu v škole  aj v školskej inšpekcii, kde som pracovala až do odchodu na  dôchodok.

________

Učiteľské povolanie  sa podobá stromu, prinášajúcemu osviežujúci chládok citového zážitku i zdravé ovocie na ceste za stretávaním sa s pravdou života. Ostáva len dúfať, že raz budú takto spomínať pri životných jubileách aj moji  bývalí  žiaci.

________

 Ing.  Marta Pavlíková
bývalá školská inšpektorka
 

Súvisiace články

07.01.2018 08:10

Koledníci Dobrej noviny zavítali aj na ministerstvo školstva

Skupinku koledníkov Dobrej noviny z Podunajských Biskupíc prijala na pôde Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR ministerka Martina Lubyová.
24.11.2017 08:45

Riaditeľ ŠPÚ Ľ. Hajduk rokoval v Mníchove o ďalšej spolupráci s Goetheho inštitútom

Riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Ľudovít Hajduk rokoval v Mníchove, hlavnom meste nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko, s riaditeľkou odboru Jazyka a vzdelávacej politiky Goetheho inštitútu Nivin El Sioufy. Hlavnou témou r...
27.10.2017 11:31

Aj Sajfa a Ján Cifra prilákali študentov do školy... o polnoci

Bratislava - Jeden z najznámejších slovenských moderátorov si dnes v noci vyskúšal, aké je to byť na druhej strane – mimo moderátorksého kresla. Otázky mu totiž kládol v spoločnej diskusii jeho brat Ján Cifra. Obaja boli čerešn...