Späť na zoznam
Z domova
Autor: UCN
16.02.2018 22:40

V dejinách slovenského jazyka zaujal Ľudovít Štúr nenahraditeľné miesto

Národný buditeľ, vodca národného a sociálneho pohybu v rokoch 1848-1849, zakladateľ a redaktor Slovenských národných novín a Orla tatranského, básnik, filozof, publicista, historik, pedagóg a politik Ľudovít Štúr bol vedúcou osobnosťou celej generácie Slovákov v pohnutom meruôsmom roku, ktorá sa postavila na odpor proti maďarizácii Slovákov.

Bol politikom, buditeľom, básnikom, novinárom, redaktorom, jazykovedcom a pedagógom. Vo svojej organizačnej, politickej a vedeckej práci sa zameral nielen na národné, ale aj sociálne a politické záujmy ľudu v čase národného obrodenia, ktoré štúrovcami vrcholí.

Štúr bol kodifikátorom spisovnej slovenčiny, zakladateľom Slovenských národných novín a spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady (SNR) v septembri 1848 vo Viedni, ktorá bola prvým národnopolitickým orgánom Slovákov. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej politickej žurnalistiky.

_______________________

Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci. Vyrastal v učiteľskej evanjelickej rodine s vysokými mravnými a duchovnými zásadami, ktoré mu zostali počas celého života. Študoval v Rábe (dnešný maďarský Győr, 1827-1829) a v dnešnej Bratislave na Evanjelickom lýceu (1829-1833). Zúčastňoval sa na práci v Spoločnosti česko-slovenskej a čoskoro sa stal vedúcou osobnosťou slovenskej študujúcej mládeže. Pre nedostatok financií musel v roku 1834 zo školy odísť. Vrátil sa do Uhrovca, kde si privyrábal ako hospodársky úradník na panstve grófa Karola Zaya. Na naliehanie Sama Chalupku sa v septembri toho istého roku vrátil späť na Evanjelické lýceum. Začal prednášať Dejiny Slovanov a ich literatúry a stal sa podpredsedom Spoločnosti česko-slovanskej (1835).

_______________________

Dňa 24. apríla 1836 sa na Devíne konala slávnosť, na ktorej sa so svojimi stúpencami zaviazali k službe národu a prijali slovanské mená. Od roku 1836 bol Ľ. Štúr zástupcom profesora Juraja Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej, kde prednášal Dejepis všeslovanskej literatúry. V nasledujúcom roku (1837) založil Ústav reči a literatúry českoslovanskej. V rokoch 1838-1840 absolvoval vysokoškolské štúdiá na nemeckej univerzite v Halle. Po návrate domov pracoval opäť ako zástupca profesora Palkoviča, stal sa spoluredaktorom jeho literárneho časopisu Tatranka. Neskôr ho aj redigoval.

V roku 1843 začal vyvíjať snahu o prijatie nového spisovného jazyka, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov. V júli toho istého roku sa v Hlbokom na fare dohodol Ľudovít Štúr s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom na kodifikácii spisovnej slovenčiny (základom sa mala stať stredoslovenčina). Dňa 17. júla 1843 navštívili s touto požiadavkou Jána Hollého na Dobrej Vode a získali jeho požehnanie.

Od augusta 1845 začali vychádzať Slovenské národné noviny, ktoré Štúr v rokoch 1845-1848 aj redigoval. Vychádzali tiež s literárnou prílohou Orol tatranský. V roku 1846 vyšli Štúrovi dve diela: Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej. V rokoch 1847-1848 bol Ľudovít Štúr poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. 

Patril medzi najbojovnejších a najpokrokovejších členov snemovne. V pléne hovoril spolu päťkrát. Medzi požiadavky, ktoré vyslovil, patrili najmä výkup urbárskych povinností, zrušenie panských súdov, účasť ľudu na verejných záležitostiach, rovnaká daňová povinnosť, reforma súdnictva a školstva i sloboda slova a žiadosť o ponechanie materinskej reči ako vyučovacieho jazyka na ľudových školách. Texty snemových rečí boli publikované v diele Ľudovít Štúr: Reči a state (1953). Dňa 11. mája 1848 sa v Liptovskom Mikuláši konalo zhromaždenie, na ktorom vyhlásili Žiadosti slovenského národa, ktorých bol Štúr spolutvorcom. Na druhý deň bol na neho, Hodžu a Hurbana vydaný zatykač. Spoločne organizovali povstalecké výpravy proti maďarskej revolúcii (1848-1849).

Po skončení bojov sa sklamaný neúspechom vrátil do Uhrovca k rodičom a po smrti brata Karola (1851) sa stal opatrovateľom jeho siedmich detí v Modre. Tu žil v ústraní, pretože bol pod policajným dozorom. Napísal diela Slovanstvo a svet budúcnosti (1851), O národných piesňach a povestiach plemien slovanských (1852), Spevy a piesne (1854).

Pred Vianocami 1855 sa Ľudovít Štúr nešťastne postrelil na poľovačke za Modrou. Na následky zranenia zomrel 12. januára 1856. O štyri dni neskôr sa v Modre konal celonárodný pohreb.

V roku 2015 vznikol dokumentárny film Ľudovít Štúr približujúci základné udalosti v jeho živote s dôrazom na pôvod, duchovné zázemie a verejnú činnosť. Životopisná snímka režiséra Fedora Bartka prezentuje osobnosť Štúra s dôrazom na jeho duchovný a náboženský rozmer. 
 

Zdroj: TASR

Súvisiace články

27.07.2018 14:07

Samospráva chce poskytnúť školským pracovníkom finančné príspevky

Zatraktívniť prácu v petržalských základných (ZŠ) a materských školách (MŠ) chce samospráva bratislavskej mestskej časti pomocou náborových príspevkov. TASR o tom informoval Miestny úrad Bratislava-Petržalka.
09.12.2017 08:33

Básne, ktoré zušľachťujú človeka

Poézia by nemala byť zahalená plášťom zložitosti, až nepochopiteľna. Poézia nesmie byť zábavkou pre zopár intelektuálov, ktorí sa považujú za vyvolených. Poézia by mala byť prístupná každému, kto je ochotný počúvať, a kto má ča...
25.11.2017 15:30

Program ministerky školstva Martiny Lubyovej

Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová ocenila úspešných žiakov študentov z celého Slovenska Pamätnými listami sv. Gorazda v piatok 24. novembra. Slávnostné podujatie sa uskutočnilo o 11.00 h v aule Ekon...