Späť na zoznam
Z domova
Autor: UCN
16.02.2018 22:40

V dejinách slovenského jazyka zaujal Ľudovít Štúr nenahraditeľné miesto

Národný buditeľ, vodca národného a sociálneho pohybu v rokoch 1848-1849, zakladateľ a redaktor Slovenských národných novín a Orla tatranského, básnik, filozof, publicista, historik, pedagóg a politik Ľudovít Štúr bol vedúcou osobnosťou celej generácie Slovákov v pohnutom meruôsmom roku, ktorá sa postavila na odpor proti maďarizácii Slovákov.

Bol politikom, buditeľom, básnikom, novinárom, redaktorom, jazykovedcom a pedagógom. Vo svojej organizačnej, politickej a vedeckej práci sa zameral nielen na národné, ale aj sociálne a politické záujmy ľudu v čase národného obrodenia, ktoré štúrovcami vrcholí.

Štúr bol kodifikátorom spisovnej slovenčiny, zakladateľom Slovenských národných novín a spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady (SNR) v septembri 1848 vo Viedni, ktorá bola prvým národnopolitickým orgánom Slovákov. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej politickej žurnalistiky.

_______________________

Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci. Vyrastal v učiteľskej evanjelickej rodine s vysokými mravnými a duchovnými zásadami, ktoré mu zostali počas celého života. Študoval v Rábe (dnešný maďarský Győr, 1827-1829) a v dnešnej Bratislave na Evanjelickom lýceu (1829-1833). Zúčastňoval sa na práci v Spoločnosti česko-slovenskej a čoskoro sa stal vedúcou osobnosťou slovenskej študujúcej mládeže. Pre nedostatok financií musel v roku 1834 zo školy odísť. Vrátil sa do Uhrovca, kde si privyrábal ako hospodársky úradník na panstve grófa Karola Zaya. Na naliehanie Sama Chalupku sa v septembri toho istého roku vrátil späť na Evanjelické lýceum. Začal prednášať Dejiny Slovanov a ich literatúry a stal sa podpredsedom Spoločnosti česko-slovanskej (1835).

_______________________

Dňa 24. apríla 1836 sa na Devíne konala slávnosť, na ktorej sa so svojimi stúpencami zaviazali k službe národu a prijali slovanské mená. Od roku 1836 bol Ľ. Štúr zástupcom profesora Juraja Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej, kde prednášal Dejepis všeslovanskej literatúry. V nasledujúcom roku (1837) založil Ústav reči a literatúry českoslovanskej. V rokoch 1838-1840 absolvoval vysokoškolské štúdiá na nemeckej univerzite v Halle. Po návrate domov pracoval opäť ako zástupca profesora Palkoviča, stal sa spoluredaktorom jeho literárneho časopisu Tatranka. Neskôr ho aj redigoval.

V roku 1843 začal vyvíjať snahu o prijatie nového spisovného jazyka, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov. V júli toho istého roku sa v Hlbokom na fare dohodol Ľudovít Štúr s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom na kodifikácii spisovnej slovenčiny (základom sa mala stať stredoslovenčina). Dňa 17. júla 1843 navštívili s touto požiadavkou Jána Hollého na Dobrej Vode a získali jeho požehnanie.

Od augusta 1845 začali vychádzať Slovenské národné noviny, ktoré Štúr v rokoch 1845-1848 aj redigoval. Vychádzali tiež s literárnou prílohou Orol tatranský. V roku 1846 vyšli Štúrovi dve diela: Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej. V rokoch 1847-1848 bol Ľudovít Štúr poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. 

Patril medzi najbojovnejších a najpokrokovejších členov snemovne. V pléne hovoril spolu päťkrát. Medzi požiadavky, ktoré vyslovil, patrili najmä výkup urbárskych povinností, zrušenie panských súdov, účasť ľudu na verejných záležitostiach, rovnaká daňová povinnosť, reforma súdnictva a školstva i sloboda slova a žiadosť o ponechanie materinskej reči ako vyučovacieho jazyka na ľudových školách. Texty snemových rečí boli publikované v diele Ľudovít Štúr: Reči a state (1953). Dňa 11. mája 1848 sa v Liptovskom Mikuláši konalo zhromaždenie, na ktorom vyhlásili Žiadosti slovenského národa, ktorých bol Štúr spolutvorcom. Na druhý deň bol na neho, Hodžu a Hurbana vydaný zatykač. Spoločne organizovali povstalecké výpravy proti maďarskej revolúcii (1848-1849).

Po skončení bojov sa sklamaný neúspechom vrátil do Uhrovca k rodičom a po smrti brata Karola (1851) sa stal opatrovateľom jeho siedmich detí v Modre. Tu žil v ústraní, pretože bol pod policajným dozorom. Napísal diela Slovanstvo a svet budúcnosti (1851), O národných piesňach a povestiach plemien slovanských (1852), Spevy a piesne (1854).

Pred Vianocami 1855 sa Ľudovít Štúr nešťastne postrelil na poľovačke za Modrou. Na následky zranenia zomrel 12. januára 1856. O štyri dni neskôr sa v Modre konal celonárodný pohreb.

V roku 2015 vznikol dokumentárny film Ľudovít Štúr približujúci základné udalosti v jeho živote s dôrazom na pôvod, duchovné zázemie a verejnú činnosť. Životopisná snímka režiséra Fedora Bartka prezentuje osobnosť Štúra s dôrazom na jeho duchovný a náboženský rozmer. 
 

Zdroj: TASR

Súvisiace články

10.11.2017 12:30

Žlté pokladničky opäť zaplavia Slovensko

V piatok 10. novembra sa v uliciach 450 miest a obcí Slovenska opäť uskutoční pokladničková zbierka Hodiny deťom na podporu jedinečných projektov pre deti a mladých ľudí na celom Slovensku. V tento deň, ktorý je jedným z kľúčov...
06.02.2018 18:56

Študenti vyrábajú repliky historických predmetov

Originálne repliky predmetov používaných v dávnych dobách dokážu vyrobiť študenti umeleckých študijných odborov Súkromnej strednej umeleckej školy (SSUŠ) Hodruša-Hámre.
22.10.2017 13:30

Skloňovanie podstatného mena pani

Podstatné meno pani má nepravidelné skloňovanie, preto ho nemožno zaradiť do nijakého vzoru.