Vyťahané tričko zo študentských čias, kraťasy, ktoré zapadajú do šesťdesiatych rokov 20. st. Iba nový bicykel naznačuje, že sa ocitám v súčasnosti. Prázdninová recesia je predsa dovolená. Po prvom prázdninovom týždni strávenom ešte pracovne v škole, brázdim poľné cesty Trnavského regiónu.
Od študentských čias milujem čas nepokoseného obilia, ktoré bičuje moje stehná popri poľnej ceste. Bučiansky chotár mám zmapovaný ešte počas korony. Ďatelinové pole je už posiate lánmi zlatistého obilia. Oblúkom zahnem doľava a míňam ďalší chotár. Víta ma „Jednotné roľnícke družstvo“ v Brestovanoch. Vlastne je to iba nejaká menšia pobočka väčšieho v Zavare. Doteraz majú i živočíšnu výrobu. To je naozaj chvályhodné. Väčšina družstiev pod nesprávnym vedením v deväťdesiatych rokoch zanikla. Vždy ma fascinuje, že niekde to predsa ide.
Páľava ma privádza do dediny. Studená kofola by sa hodila. V Brestovanoch majú v centre dediny pohostinstvo aj s vonkajším posedením v uzatvorenom dvorčeku. Skupina miestnych“ štamgastrov“, podgurážených dvomi, tromi vodečkami a pivkami rozoberá miestne pomery. Dozvedám sa aj to, čo vedieť nemusím. A možno aj musím, keď sa už hrám na novinárku.
Nech žije druhý prázdninový týždeň!
