Netradičným spôsobom si žiaci 6.C triedy pripomenuli Marec – mesiac knihy. Spojením medzipredmetových vzťahov matematika, informatika a slovenský jazyk vytvorili zaujímavý projekt zážitkového poznávania.
Netradičným spôsobom si žiaci 6.C triedy pripomenuli Marec – mesiac knihy. Spojením medzipredmetových vzťahov matematika, informatika a slovenský jazyk vytvorili zaujímavý projekt zážitkového poznávania.
Na hodine informatiky im pani učiteľka Palšová dala úlohu vyhľadať na internete informácie o mesiaci marec. Okrem iného sa dozvedeli, že na počesť slovenského národného buditeľa a ľudového spisovateľa Mateja Hrebendu bol marec pomenovaný mesiacom knihy. O Hrebendovi sa dočítali, že mal od narodenia zrakovú chybu. Keďže nevidel, o to viac počúval. Chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali. Na cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním. Zachránil mnoho kníh, a tým sa pričinil o vybudovanie knižníc. Matej mal ťažký život.. Tešil sa z hocijakej maličkosti, z každej darovanej knihy. Nezaujímal sa o slávu. V ľuďoch hľadal priateľstvo, ochotu a šťastie.
Často hovorieval : „Nemám nič, nežiadam nič." Pri svojej slepote videl oveľa viac ako mnohí cez veľké okuliare. Knihy videl srdcom, nie očami.
Okrem toho žiaci zistili, že nevidiaci a slabozrakí zapisujú text a čítajú knihy pomocou Braillovho písma. Jeho špecifikom je čítanie pomocu hmatu.
Na hodine matematiky im vyučujúca pani Šoltésová vysvetlila , že znaky Braillovho písma sú zložené zo 6 bodov usporiadaných do obdĺžnika v rozostavení 2 X 3 podobne ako na hracej kocke. Z nich je kombináciou utvorených 64 znakov, pričom znak so 6 prázdnymi bodmi vyjadruje medzeru. Zároveň mohli hmatateľne spoznať knihu či čísla v Braillovom písme. Prvýkrát videli a mohli ohmatať knihy písané aj takouto tlačou, čo ich veľmi zaujalo a prekvapilo. Pre pochopenie čítania si vytvorili tabuľky s abecedou a číslicami, zapísali aj pár príkladov v Braillovom písme.
Na SJL sa pokúsili so zaviazanými očami prečítať aspoň niekoľko slov z knihy písanej v Braillovom písme, čo sa už veľmi nedarilo. Tak si žiaci zobrali tabuľky a napísali v Braillovom písme svoje meno. Ďalej sa od pani učitelky Gombárovej dozvedli, že nevidomí majú tiež svoju knižnicu -Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a že v dnešnej dobe existuje mnoho spôsobov, ako ľuďom so zrakovým hendikepom uľahčiť čítanie. Napríklad posluchom audiokníh, ktoré sú tiež v ponuke tejto knižnice.
V súčasnosti sa Braillovo písmo nachádza aj na bankovkách, niektorých liekoch a už aj na informačných tabuliach, vo výťahoch pri číslach poschodí.
Na záver žiakom položila otázku: Ako by si sa cítil, keby si otvoril oči a zrazu by si nič nevidel? Odpoveď na ňu sa hľadala veľmi ťažko. Deti si uvedomili, ako je potrebné pomáhať všetkým, ktorí to potrebujú, byť ohľaduplní a tolerantní voči okoliu. Vďaka knihe sa dozvedajú nové informácie. Je potrebné v knihe vidieť priateľa a učiteľa zároveň. Kniha pomáha rozvíjať našu fantáziu, predstavivosť, núti nás premýšľať, rozširuje našu slovnú zásobu, vzdeláva nás a duševne obohacuje. Nie nadarmo sa hovorí: „Kniha - najlepší priateľ človeka." Veď dobrá kniha je to najkrajšie, čo môžeme niekomu darovať.
Takto nenútenou formou žiaci zistili, že aj matematika či informatika majú veľmi blízko k slovenskému jazyku. Takéto vyučovacie hodiny žiakov nielen poučili, ale aj zaujali, obohatili ich o nepoznané a na vlastnej koži doteraz nevyskúšané poznatky.
Text: PaedDr. Jozefína Šoltésová, Mgr. Magdaléna Gombárová
Foto: Mgr. Júlia Palšová
